TRENČÍN. Mesto si chybu uznáva, na ako povedal Ladislav Petrtýl vedúci útvaru životného prostredia a dopravy, išlo len o formálne pochybenie. „Stavba nemala kolaudačné rozhodnutie, to je fakt. Zabudli sme na to, predpokladali sme, že všetko je vybavené," hovorí Petrtýl.
Podľa neho mesto vtedy požiadalo Spoločný stavebný úrad o dodatočné povolenie a zákona umožňuje na takejto stavbe pri jednom konaní žiadať zároveň dodatočné stavebné povolenie aj o užívanie.
„Administratívnou chybou sa stalo, že bolo vydané iba stavebné povolenie bez klauzuly, že sa zároveň povoľuje aj užívanie tohto objektu," objasňuje.
Stavebné povolenie získali dodatočne
Mesto teda začalo stavbu unimobuniek v objekte na Kasárenskej ulici „na čierno". Mesto tu vtedy vybudovalo betónové základy, prípojky a bez stavebného povolenia.
To získalo až dodatočne. „Išlo o mimoriadnu situáciu. O právoplatné stavebné povolenie sme požiadali dodatočne a stavebný úrad ho vydal už na existujúcu stavbu. Doba jeho trvania je do roku 2011," povedal Petrtýl.
Na chybu upozorňoval už vtedy majiteľ susediaceho penziónu Jaroslav Oláh. Ako povedal, umiestnenie kolónie buniek s neprispôsobivými občanmi mu výrazne sťažilo podnikanie a už uvažuje o odchode z lokality. Na mesto má ťažké srdce.
Podľa neho to, že nebola stavba skolaudovaná bola asi jediná možnosť, ako túto skupinu ľudí niekde umiestniť. „V rámci riadneho stavebného konania, bez toho, aby sa obišli zákony, nikto nebude s takouto stavbou súhlasiť. Beriem to čiastočne ako úmysel mesta, zavádzalo nás."
Nie všetci platia nájom
Na Kasárenskej ulici, podľa údajov mesta žije v 16 malometrážnych bytoch 41 osôb a v desiatich unimobunkách 28 ľudí. Nie všetci platia nájomné. Výzvy na zaplatenie sú väčšinou neúčinné, vzhľadom na sociálnu situáciu obyvateľov.
„Až keď je mesto neúspešné, rieši veci súdnou cestou a následne ich vypratávaním. U exekútora sa do dnešného dňa nachádzajú tri právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia na vypratanie. Ďalší ešte nie je právoplatný," informuje Erika Ságová, hovorkyňa mesta.
Obyvateľ unimobunky Gusto Pražienka sa však sťažuje, že nájomné je vysoké. „Nájom 1 500 korún, voda 1 600, elektrina 2,5 tisíca. Za takéto niečo toľko peňazí? Veď je to chatrč. Musíme poctivo platiť za bunky, inak ideme preč," hovorí.
Na správanie obyvateľov unimobuniek sa sťažujú aj susedia z okolitých rodinných domov. Vadí im neustály hluk, špina. „Zarazilo ma, že tu mesto nechalo načierno postaviť tieto ubytovacie priestory. Povedali nám, že je to len dočasné riešenie, že unimobunky sa zlikvidujú. Žiaľ, stavba zostala, teraz ju zlegalizujú," hovorí Štefan Kotlárik.
Ako dodáva Igor Šulek v lete vytiahnu obyvatelia unimobuniek aparatúru, je tu rachot, buchot, hudba hrá na celé okolie. „Zavoláme policajtov, tí im to vypnú, ale len čo policajti odídu, už to zapnú znova. Tak to býva skoro každú sobotu. Až sa nám dom otriasa, nemajú s tým žiadny problém. Smeti vyhadzujú, kde sa dá, za plot, popri ceste. Majiteľ firmy za plotom spomínal, že spoza plotu mu mesto každý rok musí vyviezť sedem - osem kontajnerov odpadkov."
Mesto ich nemá kam presťahovať
Stavba tu môže byť do roku 2011. O rok tak bude mesto postavené pred situáciu, čo s getom na Kasárenskej ulici, ako túto oblasť nazývajú Trenčania. Ako však dodáva Petrtýl, nech by mesto umiestnili takýto typ ubytovania kdekoľvek, vždy sa stretne s rôznymi reakciami.
Hoci v roku 2006 tvrdili, že ide o dočasné riešenie, v súčasnosti podľa Ságovej mesto nemá inú lokalitu, kde by mohli byť neprispôsobiví a sociálne slabší občania ubytovaní. Preto, ešte pred vypršaním termínu platnosti súčasného dodatočného stavebného povolenia, požiada o jeho predĺženie.
