Boli tu a ešte sa vrátia. Také je posolstvo svetoznámeho autora literatúry faktu, Švajčiara Ericha von Dänikena (75), na margo mimozemských civilizácií, ktoré odznelo v trenčianskom dome armády.
TRENČÍN. Jedni jeho teórie milujú, iní zatracujú a sú k nim skeptickí. Autor, ktorému sa podarilo predať 65 miliónov výtlačkov svojich kníh, má však davy fanúšikov aj u nás. Dokázal to aj beznádejným vypredaním priestorov domu armády 9. apríla počas svojho dvojhodinového stretnutia s čitateľmi. Často na svoju adresu počúva výčitku „fantasta", ktorú on považuje za kompliment a vraví, že záhady nikdy neskončia. Tvrdí o sebe, že fantastom je. „Práve oni majú poháňať svet, nie pedanti," hovorí.
Sedemdesiatpäťročný muž zvládol davy fanúšikov
Najväčšia sála praskala vo švíkoch. Všetci boli zvedaví na muža, ktorý sa stal jedným z najpopulárnejších, najčítanejších a zároveň najkontroverznejších autorov literatúry faktu v histórii nášej planéty.
Jeho tvrdenia o návštevách Zeme neznámymi návštevníkmi z vesmíru a hypotézy, že naša civilizácia a vývoj človeka sú ovplyvnené zásahom vesmírnych bytostí, vyvolali búrlivé diskusie na celom svete. Takmer každý z návštevníkov prichádzal na stretnutie s niekoľkými knižkami slávneho autora, nakoľko jej organizátor sľuboval aj autogramiádu.
„Neuveriteľné. Zvládol bez problémov vyše dve hodiny nepretržite rozprávať a takmer ďalšie dve hodiny vo vestibule podpisovať svoje publikácie stovkám trpezlivo čakajúcich fanúšikov. Stál som v rade osemdesiat minút, ale som šťastný, že som sa s ním mal možnosť stretnúť," povedal jeden z návštevníkov diskusie spojenej s videoprojekciou po dlhom čakaní na autogram.
Bitka vo vesmíre bola už pred tisíckami rokov
Erich von Däniken sa vo svojich knihách neváha vrátiť aj tisíce rokov dozadu. „Odhadujem, že pred šesťtisíc rokmi sa na orbite okolo našej Zeme pohybovali gigantické kozmické lode," tvrdí svetoznámy autor.
Napriek tomu, že ľudstvo prišlo po rôznych katastrofách o obrovské množstvo kníh, návštevu z vesmíru potvrdzujú podľa neho staroindické texty a Kniha Henochova. V Indii vznikol veľký epos, ktorý pojednáva o obrovských „mestách" na oblohe, ktoré sa tam nečakane objavili.
„Vtedy nemali výraz pre kozmické lode, nazvali ich mestá," vysvetľuje ďalej. Z týchto materských lodí sa mali na Zem zniesť menšie plavidlá. „Niektorí jednotlivci mali aj to šťastie, že boli vzatí do miest na oblohe. Jeden z nich sa vrátil na Zem a rozprával ostatným, čo videl. Preto sa to dostalo do literatúry," hovorí.
Na nebesiach sa vyskytovali aj nepriateľské lode a už vtedy existovalo politické napätie iného charakteru. Prišlo k boju a dve z týchto vesmírnych miest boli zničené. „Zlikvidovali ich žeravé paprsky a ľuďom na Zemi to pripomínalo pád tisícov komét," dodáva von Däniken.
Odkiaľ pred tisíckami rokov vedeli, že existuje Pluto?
Ľudia, ktorí sa do kozmických korábov dostali, sa podľa von Dänikena od mimozemských návštevníkov mnohému naučili. Dokazovať to majú technické objavy nezapadajúce do evolúcie techniky.
„V roku 1899 objavili grécki potápači vrak. Na povrch vyniesli rôzne kusy a zistili, že muselo ísť o loď potopenú pred 2500 rokmi," pokračuje spisovateľ. Jeden z nálezov bol obrastený koralmi a niekoľko desaťročí ležal v tomto stave v múzeu v Aténach. Po mnohých rokoch, keď ho začali čistiť, pod nánosom koralov objavili kovovú vrstvu.
„Táto vrstva sa postupne odlupovala, až sa objavil kovový kotúč a výstuže. Bolo tam aj množstvo ozubených koliesok rôznych veľkostí. Nechýbala tam dokonca ani diferenciálna prevodovka," prekvapuje. Nakoniec sa ukázalo, že ide o planetárium vo „vreckovom" formáte ukazujúce dráhy planét nášho slnečného systému, v ktorom nechýbali ani dráhy Neptunu, Uránu a Pluta. Pluto však bolo objavené až v roku 1930. „Mechanika je pozemská, ale odkiaľ mali ľudia tie znalosti, keď o Plute nikto nič nevedel?," pýta sa von Däniken.
Dokazuje návštevu z kozmu aj reliéf v Mexiku?
V chráme epigrafov v mayskom meste Palenque v Mexiku našli 618 nápisov. Po objavení zárezu v zemi a odstránení kamennej dosky sa v objekte tvaru pyramídy podarilo objaviť strmé schodisko, vedúce do tajnej miestnosti pod ňou.
„Schodište bolo zasypané až po vrch kameňmi. Akoby tam niekto niečo schoval a potom to prikryl. Celé tri roky túto cestu uvoľňovali," informuje von Däniken. Po odstránení kameňov sa archeológovia dostali do miestnosti priamo pod pyramídou, ktorá bola vysoká až sedem metrov. V nej objavili jednoliatu dosku s rozmermi 3,8 m x 2,2 m. „Okolo nej sa na páse nachádzajú nápisy, ktoré sa dodnes nepodarilo rozlúštiť. Všetko, čo sme sa dozvedeli, je iba pár mien a údajov, ktoré si však navzájom odporujú. Na tej doske je úžasný reliéf," tajomne hovorí legendárny tvorca.
Nachádza sa na nej bytosť naklonená dopredu. Na nohe má prístroj, horná pootvorená ruka obsluhuje gombík a dolná ruka niečím otáča. Okolo je rám, za ktorým sa nachádza znázornený oheň. Od objavu reliéfu v roku 1952 vzniklo štrnásť vysvetľujúcich verzíí. Aj von Däniken ponúka tú svoju. Na videoprojekcii znázorňuje odlietajúcu raketu riadenú sediacou bytosťou zobrazenou na reliéfe a za korábom šľahajú plamene...
Planina Nazca alebo pristávacia dráha
Svetoznáma peruánska planina Nazca pripomína človeku na nej stojacom iba šedivo-hnedú nekonečnú plochu.
„Z lietadla sa však dajú pozorovať gigantické figúry a línie. Niektoré boli dokonca očistené, aby boli lepšie vidieť. Existujú tam línie, akoby zostrojené podľa pravítka," rozvíja von Däniken svoje hypotézy.
Figúry sú zastúpené vtákmi, opicami i pavúkmi. Nachádzajú sa tam aj „tenké" linky, z nich najdlhšia a úplne rovná má 23 km a je vedená cez údolia i hory.
„A je tu ešte niečo, čo vyzerá ako pristávacia dráha. Mimochodom, ja som nikdy nenapísal, že sú to pristávacie dráhy, ale tak to vyzerá. Najdlhšia z nich meria 3,8 km. Z ničoho nič začína a z ničoho nič končí," tvrdí obľúbený autor.
Aj v Nazce sa to rôznymi teóriami len tak hemží. Zaujímavé je, že v televízii ukážu vždy iba figúry a tenké línie, ostatné akoby nejestvovalo.
Na Nazcu nadväzuje púšť Palpa s množstvom vyobrazených geometrických figúr. Všetko je znázornené v obrovskom trojuholníku. „Vidno je to však iba vtedy, ak sa nalietava v určitom uhle. Ak ste príliš vysoko alebo nízko, nevidíte nič," hovorí. Niektorí archeológovia tvrdia, že to je moderné falzum, ale von Däniken to rozhodne popiera.
Otázniky visia aj nad Cheopsovou pyramídou
Kto by nepoznal obrovskú pyramídu spojenú s faraónom štvrtej dynastie Cheopsom približne 2500 rokov pred Kristom. Starí Arabi však na jej vznik majú úplne iný názor ako egyptológovia. „Vravia, že stavba vznikla ešte pred potopou," uvádza von Däniken. Podľa neho sú tieto unikátne stavby spojené s menom Henocha, ktorý bol siedmym patriarchom pred potopou a jeho meno sa objavuje aj v biblii. Bol jedným z najinteligentnejších, ktorí zažili na vlastnej koži príchod bárok bohov.
„Jeho zápisky existujú dodnes. Píše v nich aj o dvoch cudzincoch v lesklých odevoch, ktorí prišli k nemu domov. Mal vtedy dvanásť rokov. Povedali mu, aby išiel s nimi a že sa vráti až za niekoľko rokov," prekvapuje spisovateľ.
Henoch sa naučí reč cudzincov a ich písmo a získa množstvo vedeckých poznatkov, ktoré si smie vziať na Zem. „Cudzinci mu vysvetlia, že sa blíži veľká potopa, treba ju prežiť a on musí postaviť veľkú stavbu. Podľa starej arabskej literatúry je staviteľom pyramíd práve Henoch," šokuje von Däniken. Podľa neho pyramídy mimozemšťania nevybudovali. Je presvedčený, že pozemšťanom ukázali techniky a dali im k dispozícii nástroje, aby tieto stavby mohli postaviť.
Däniken má vysvetlenie aj na kruhy v obilí
Jeden z najčítanejších autorov sveta priznal, že niektoré kruhy v obilí sú falzifikáty. Ich tvorcovia vystúpili aj v televíznej šou, kde o tom rozprávali.
„Tam sú však vždy stonky rozdupané, pretože sa to robí pomocou drevených doštičiek. U obrazcov, ktoré nevieme vysvetliť, sú jednotlivé steblá akoby zapletené do copu," informuje autor.
Existujú útvary, ktoré vznikli v noci za jeden a pol minúty a vždy ich sprevádzalo niečo ako guľový blesk menší ako futbalová lopta. Podľa von Dänikena by aj falzifikáty museli vzniknúť počas jednej noci. Ak by niekto kruhy v obilí tvoril štrnásť dní, všetci by to spozorovali.
„Predpokladám, že nám chce poslať niekto správu z inej dimenzie, z nejakého paralelného sveta alebo z inej doby, z budúcnosti. A my sa správame stále rovnako. Akonáhle započujeme slovo falzifikát, už sa o to nikto nezaujíma," dodáva publicista.