Mohylový kniežací hrob z mladšej doby bronzovej, tragédiami ovenčená Krvavá krčma, ale aj dva bojové bunkre z druhej svetovej vojny chátrajú. Unikátna kombinácia trojice historických pamiatok na jednom mieste dopláca na nedostatok peňazí.
OČKOV. Zvyšky výkalov na dlažbe, špinavá podlaha, zaprášené prázdne vitríny, v ktorých bola ešte pred pár rokmi navštevovaná expozícia, rozbité sklo a okná poznačené vtáčím trusom. Taký je pohľad na archeologické nálezisko, ktoré by si vážili v celej Európe. Na parkovisku už školské exkurzie nezastavujú a turista, ktorého sem prilákajú internetové údaje, nenájde to, čo hľadá. Miesto, na ktorom sa odkrylo približne 250 hrobov a našla alabastrová urna ojedinelá v celej Európe, je postupne devastované, expozíciu rozkradli.
Očkovské nálezisko patrí k najdôležitejším na Považí
Dedinka s približne 450 obyvateľmi vzdialená od Nového Mesta nad Váhom 15 kilometrov sa pýši významným archeologickým náleziskom. „V rokoch 1953-1959 tu archeológovia odkryli mohylu náčelníka z mladšej doby bronzovej. V mohyle bol pochovaný pravdepodobne v 12. storočí pred našim letopočtom príslušník-azda knieža-velatickej kultúry," uvádza jediný zachovaný dokument vykradnutej expozície v Očkove.
Mŕtveho položili na hranicu s priemerom desať metrov spolu s bronzovými a zlatými šperkami i nádobami s tekutou a mäsitou potravou. „Počas spaľovania tela boli na hranici aj zlaté predmety. Dokazujú to drobné roztavené kúsky zlatých kvapôk," uvádzajú archeológovia Titus Kolník a Jozef Paulík.
Napriek tomu, že mohylu vykradli prvý raz už pred tisíckami rokov, pôvodné bohatstvo dokazuje množstvo zlomkov bronzových, zlatých a keramických predmetov, ktoré sa tu našli. Práve repliky týchto unikátov boli vystavené v expozícii Krvavej krčme. Dnes sú špinavé police prázdne, bez jediného exponátu. Muzeálne priestory sa môžu stať onedlho aj sídlom bezdomovcov.
V priestoroch Očkovskej mohyly nie je dodnes zavedená voda
Od začiatku sedemdesiatych rokov bola mohyla a priestory Krvavej krčmy sprístupnené verejnosti. „Mali sme ich v správe, ale nenašla som žiaden doklad o tom, že by patrili. Nie sú súčasťou ani našej expozície," informuje riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová.
O expozíciu bez zavedenej elektriky i vody sa starali v rôznych etapách miestni obyvatelia, Tillerovci a Nižňanskí, ktorí bývali v dome v tesnej blízkosti. Tillerovci si svietili iba sviečkami a petrolejkou. Starali sa o areál a v lete sprevádzali návštevníkov.
Ako uvádza ďalej Babičová, už v roku 1986 dali vypracovať projekt na zavedenie elektriky, tú im v roku 1988 zamietli, pretože celý pozemok patrí obci. V roku 2000 požiadal vtedajší starosta Ministerstvo kultúry o grant, ktorý však obec nezískala. Elektriku však do areálu napokon zaviedli. Podľa Babičovej je situácia nevyriešená a východiskom by bol európsky grant. „Treba tam veľa investovať a hlavne by to nesmelo byť bez dozoru, aby sa tam nekradlo" prízvukovala riaditeľka.
V Krvavej krčme zabíjali návštevníkov
Repliky nálezov európskeho formátu v Očkove vystavovali v krčme spojenej s krvavou históriou. Majiteľom obce bol v druhej polovici 17. storočia Ladislav Ocskay (nar. 1665), ktorý v zemianskej kúrii vybudoval krčmu. Tú dnes všetci nazývajú Krvavá. Ocskay sa však v domácich priestoroch zdržiaval veľmi málo a bojoval po bokoch Františka Rákocziho II. Krčmárske remeslo v rukách držal slúžiaci personál, ktorý prepadol desivým zvykom vo vzťahu k návštevníkom prícestnej krčmy.
Po zaplatení sa z nej máloktorý hosť dostal von živý. Uhorského šľachtica Ocskaya napokon 3. januára 1710 popravili v Nových Zámkoch, pretože po prehranej bitve pri Trenčíne v roku 1708 prešiel na cisársku stranu. Jeho hlava napichli na kôl.
Paradoxom súčasnosti je, že niektoré internetové zdroje uvádzajú, že rozkradnutá expozícia v Krvavej krčme je otvorená počas celého týždňa od 9. do 16. h vrátane víkendu.
Pôvodné vzácne archeologické nálezy sú dnes už uložené v Archeologickom ústave v Nitre. „Vystavené repliky nálezov boli v Očkove rozkradnuté aj dvakrát za rok. Pred ôsmimi rokmi v zime ukradli z mohyly aj vlnitý plech. Expozíciu sme definitívne uzavreli po roku 2003," pokračuje Babičová.
Trenčianske múzeum investovať do expozície nemôže, pretože nejde o jeho majetok. „Celý areál patrí obci a pre takú malú obec je to veľké sústo," priznáva riaditeľka. Pritom výstavu nálezov v Krvavej krčme navštevovalo množstvo záujemcov o archeológiu, ale aj kúpeľní hostia z Piešťan a školské exkurzie. „Je mi ľúto, že to takto vyzerá. Nevyhýbame sa riešeniu problému. Treba to však zákonne vyriešiť. V súčasnom stave tam nemôžeme poskytnúť ani zamestnanca," dodáva Babičová.
V expozícii dnes niet už čo ukradnúť
Obci na starostlivosť o pamiatky nemá peniaze. Starostka Očkova Ľubica Hrušovská si nedokáže predstaviť ani financovanie či stráženie tohto objektu . Ako uvádza sú malou obcou a pri výdavkoch na rekonštrukciu kultúrneho domu a ďalších projektov nie je jednoduché nájsť financie na zaplatenie projektovej dokumentácie rekonštrukcie mohyly. „Chodíme tam aspoň kosiť, hrabať, upratovať, reparovali sme bránu. Sklenár tam zasklieva porozbíjané okná. Železo, ktoré tam bolo, ukradli," informuje starostka.
Okrem celej strechy, ktorú tiž ukradli a dnes je už opäť zrenovovaná, zmizlo aj oplotenie. „Ja som expozíciu prevzala už vykradnutú. Vandali opakovane rozbíjali dvere a dnes tam už niet čo vziať. Snažíme sa udržať aspoň objekt, ostatné je v žalostnom stave," ukončila starostka. Podľa jej slov sa v obci objavil muž, ktorý rozmýšľal nad novým projektom. Priestory si obzrel, nafotil a viac sa už nikdy nevrátil.
