MODROVÁ. Známy slovenský historik Martin Lacko žijúci v tejto obci sa tentokrát čitateľovi predstavuje pre seba netradičnou formou-publikáciou o hudbe a hudobníkoch. Päťdesiat strán chronologicky spracovanej knižky ponúka čitateľovi prehľadný obraz o celej histórii i súčasnosti kapely, ktorej ľúbivé tóny sprevádzajú život mnohých generácii nielen v domácej obci.
Detailne vypracovaný text faktografickej časti monografie je doplnený tridsiatkou fotografií mapujúcich historické premeny súboru v prílohe nesúcej názov Modrovská dychovka v obrazoch.
Modrovská kapela bola vždy vyhľadávaným súborom
Prvým kapelníkom telesa existujúceho od roku 1909 bol miestny rodák Štefan Paulech. Na počiatočnom koncertovaní modrovskej dychovky sa podpísal príchod 1. svetovej vojny, v ktorej dokonca jeden z jej členov Anton Filípek zahynul.
Modrovanka sa postupne vypracovala na znamenitý súbor, ktorý často vystupoval na rôznych slávnostiach,významných kultúrnych podujatiach, ale aj svadbách, pohreboch a pri stavaní mája. Napriek mnohým zmenách v obsadení dychovky počas jej storočnice sa podarilo uchovať jej existenciu dodnes.„Modrovanka koncertuje aj v súčasnosti. Je to zásluhou najmä kapelníka Mariána Vrbenského, ktorý stmeľuje posledných ochotných hudobníkov už štrnásty rok," prezradil autor.
Od roku 2007 k nim pribudol aj ženský ochotnícky spevokol, ktorý vystupuje nielen s piesňami z nášho regiónu, ale s pomocou niekoľkých mladých si úspešne nacvičil aj ukážky tradičnej modrovskej svadby tak, ako vyzerala pred päťdesiatimi až sto rokmi. Martin Lacko však so smútkom skonštatoval, že hudobníkov je z roka na rok menej a klesá aj ochota mužov angažovať sa v kapele. Najstarší žijúci bývalý člen hudby má dnes 86 rokov.
Martin Lacko sústredil v publikácii vzácny materiál
Textovo-fotografická podoba regionálnej monografie zachytávajúcej život kapely, ktorá zaznamenala tri historické vývojové etapy, je výsledkom náročnej štúdie všetkých dostupných zdrojov. „Materiál som čerpal z publikovaných i nepublikovaných odborných prác, z obecnej a školskej kroniky. Najmä to však boli spomienky žijúcich hudobníkov, prípadne ich rodinných príslušníkov a potomkov," hovorí autor.
Prezradil nám, že hoci hudobné nástroje sám neovláda, hral v tejto kapele jeho brat Juraj až do roku 2006. Archívnu hodnotu Lackovej publikácie zvyšuje aj fakt, že sa mu do nej podarilo získať i unikátne fotografie mužov s nástrojmi už z prvej polovice 20. rokov. „Fotografický materiál pochádza z rodinných zbierok, keďže kapely si nikdy vlastné kroniky ani historické záznamy, tobôž fotografickú dokumentáciu, neviedli," vysvetlil Lacko. Najväčším problémom pri písaní análov modranskej kapely bol nedostatok písomných a obrazových prameňov k najstaršiemu obdobiu dychovky.
Podľa slov autora to spôsobila skutočnosť, že v starších obdobiach boli členmi dychovky najmä jednoduchí dedinskí ľudia a maloroľníci, ktorí nemali bližší vzťah k písanému slovu.
