MYJAVA. Na dva dni sa Gazdovský dvor v myjavskej časti Turá Lúka premenil na centrum páleného a ľudových tradícií. Medzinárodná konferencia o slivovici, spojená s krstom knihy Slivovica a jej miesto v živote starích Mijafcov prilákala množstvo návštevníkov. Okrem vystúpení divadelných súborov, premietania filmov i prednášok rôznych odborníkov si najväčšiu pozornosť vyslúžili sprievodné podujatia. Popri múroch dvora mohli ľudia obdivovať panely s dobovými fotografiami a textami, ktoré približujú „dejiny pálenia ovocných destilátov v Trenčiansku."
Výstava Ako tečú pesničky tak zachytávala nie len vývoj pálenia a vznik liehovarov, ale aj obyvateľov kopaníc, staré etikety fliaš, či tradičné domáce pálenice. Návštevníci sa pri vystavených paneloch so záujmom pristavovali, aby sa dozvedeli viac o tejto tradícii. „Sme z blízkeho okolia a boli sme zvedaví čo sa tu deje. Sme tu prvý krát, ale zatiaľ sa nám to páči," povedal Vladimír Turan, ktorý spolu s manželkou obdivoval výstavu. Sám pochádza z myjavských kopaníc, k páleniu slivovice má teda blízko.
„Výskočkom" masírujú kolená
Slivovicu v gazdovskom dvore ochutnávali nie len návštevníci, ale aj miestni odborníci. Dlhoročnému predsedovi zväzu záhradkárov v Myjave a odborníkovi na pálenie Štefanovi Holíčovi zobrali policajti domácu pálenicu v roku 2003. Strávil preto aj mesiac vo väzení, rok dostal podmienku. Udal ho sused, keď prišli policajti práve pálil režné. Dnes už nepáli, na pálenici požičanej z Uherského Brodu nám však vysvetlil, akocelý princíp funguje.
„Do kotla sa dá kvas, napustí sa voda a zahrieva sa. Alkohol sa začne odparovať asi pri deväťdesiatich stupňoch. Ťažké alkoholy padajú do zberača, zvyšok ide do chladiča, odkiaľ vyteká vodka. Tú treba znova vydestilovať," hovorí rodák z Turej Lúky. Prvé dve - tri deci vypáleného alkoholu vraj treba odchytiť, aby sa nestalo, že v pálenom zostane metylalkohol. Ten môže spôsobiť zdravotné problémy, dokonca aj slepotu. „Hovorí sa tomu „výskoček". Ten sa požíva na masírovanie boľavých krížov a kolien," vysvetlil sympatický dôchodca. Najlepšia slivovica má podľa neho 52 stupňov, ktoré treba počas výroby kontrolovať liehomerom.
Základom je dobrý kvas
„Keď nie je dobrý kvas, ani destilát nie je kvalitný. Slivky musia byť dobre dozreté, aby tam neboli zelené, ktoré nemajú správnu cukornatosť," vysvetľuje Štefan. Najlepšie podľa neho je, keď sa do kvasu nedostanú ani stopky, v ktorých je horčina. Slivky treba dobre pomágať a sud zaplniť čo najrýchlejšie. „Keď sa plní postupne, nastáva octové kvasenie a to nie je dobre. Najlepšia teplota na kvasenie je od 15 do 20 stupňov, keď prídu mrazy, proces sa zastaví," hovorí Holíč.
Kedysi sa slivky dávali do drevených sudov, dnes prevládajú antikorové a plastové. Treba ich vraj dobre vymyť horúcou vodou, aby v nich nezostali zvyšky kvasiniek z predošlého kvasu. „Slivky kvasia šesť týždňov až dva mesiace. Pri dobrom kvase by z metra sliviek mohlo natiecť aj 15 litrov slivovice," povedal skúsený záhradkár. Najlepšia slivovica je vraj čistá, so silnou retiazkou a s príjemnou vôňou. „Z domácich sliviek nie je taká voňavá, najkvalitnejšia je podľa mňa z duranzní," prezradil na záver Štefan.
V Turej Lúke boli v sobotu aj dvaja degustátori. Denne zhodnotia aj 50 rôznych druhov pálenky.
Tvrdý kraj s rezkými pesničkami
K pitiu slivovice patrila na Myjavsku odjakživa aj zábava. Na konferenciu prišli preto zatancovať a zaspievať aj folkloristi z miestneho súboru Kýčer. „Máme oblečené pracovné kroje, kacabaja, ktorá je navrchu, sa nosila skôr ku sviatočným. Podľa reťazí a gombíkov sa dalo poznať, či je dievka bohatá, alebo chudobná," rozhovorila sa Hana Prenerová, ktorá sa folklóru venuje už deviaty rok. Najbohatšie ženy mali strieborné ozdoby, tie chudobné si museli vystačiť s mosadznými. „Vzadu na chrbte boli veľké okrúhle ozdoby, ktorým sa hovorilo zrkadielka," povedala Prenerová.
Do práce si ženy viazali na hlavu naškrobené ručníky, spôsob viazania sa odlišoval podľa roboty. „Ak išli na pole, ručník bol jednoduchý a uviazaný „na Žofku". Doma nosili ručníky s čipkou, uviazané na iný spôsob," vysvetlila mladá folkloristka.
Keď si ženy obliekli sviatočný kroj, dalo sa rozpoznať, ktorá je slobodná a ktorá vydatá. Dievčatá mali biele vyšívané tranglové ručníky, ženy čepce. „Čapec bol hlboký, takže ženy nevideli do boku. Hľadieť tak mohli iba na svojho muža," hovorí Prenerová. Pre Myjavu sú vraj typické rezké sekané piesne bez ozdôb, jednohlasy a temperamentné čardáše. „Je to tvrdý rázovitý kraj, rázne sú preto aj ľudové tradície," uzavrela sympatická tanečnica a speváčka.
