Spisovateľ a dramatik Ján Jurák (80) patrí k najznámejším stáliciam literatúry nášho kraja. Čerstvý oslávenec má na svojom konte takmer päťdesiat literárnych diel.
BOŠÁCA. Výstava a prezentácia jeho tvorby sa uskutočnila 21. marca na Obecnom úradu. Počas nej sa návštevníci stretli s celým dielom autora - od jeho prvých rukopisných prác až po najnovšie knižky.
Tvorivé pero chytil do rúk už ako študent
Literárna múza zasiahla Jána Juráka v mladom veku. „Písal som už ako študent. Prvé divadelné hry, čo vytryskli z mojej fantázie, som sa však neodvážil nacvičiť," usmial sa. Zlaté roky jeho diela začali po roku 1980. Autor, ktorého zvykom je každoročne nacvičiť divadelnú hru s deťmi i dospelými, ich dodnes napísal približne štyridsať.
„Nacvičovať s deťmi bolo jednoduchšie, ale musel som ich naučiť základy. Mali sme aj ochotnícku herečku Ondráškovú. Prijali ju na Vysokú školu múzických umení a dnes pôsobí v USA. Škoda, že už u nás nehrá," povedal dramatik.
Okrem divadla sa venuje aj knižnej tvorbe a vydavateľskej činnosti. Z iného pohľadu svojim čitateľom priblížil aj velikánov Holubyho, Ríznera i Eduarda Šándorfiho-Škrabánka. Bývalý učiteľ slovenského jazyka podal pomocnú ruku aj spisovateľom z nášho regiónu a pomohol vydať ich diela.
Divadelné hry píše pre presný počet hercov
Autor spolupracoval vždy s ochotníckymi hercami a divadelné dosky mu vždy boli veľmi blízke. „Keď som mal dvadsať ochotníkov, napísal som hru pre dvadsiatich účinkujúcich. Keď ich bolo desať, hra bola napísaná pre desiatich," prezradil Jurák.
Divadelné role vopred písal pre vytipovaných hercov. Dobre ich poznal a podľa toho im určil aj veľkosť úlohy a rozsah textu. Herci si mohli dokonca vybrať meno svojej postavy. Najmenší účinkujúci ho žiadali aj o napísanie konkrétnych hier.
„Deti chceli divadlo o mravcoch. Tak som pol roka študoval ich život a napísal hru Mravce a Drobčíky. Potom sa im zapáčili princezné a tak som vytvoril divadelné predstavenie Princezná a televízor," usmial sa Jurák. Napokon túžili i po hre zo školského prostredia so zlým a nezbedným žiakom. Podľa slov Juráka však vznikol veľký problém. Grázla nikto nechcel hrať.
Autor bude vyzývať na zavlažovanie Sahary
V súčasných dňoch pomáha dramatik najmä autorom s úpravou ich textov. V predstave ho však čaká ďalšie náročné dielo. „Vo väčšej divadelnej hre alebo v románe chcem zavlažovať Saharu. Chcem, aby si ľudia uvedomili, že vojny sú zbytočným mrhaním ľudských životov a peniaze, ktoré sa minú na nákup zbraní by sa mali využiť na zavlažovanie púští," vysvetlil Jurák.
Dokonca má premyslený spôsob, akoby sa Sahara dala zavlažovať a chce jej zem oživiť. Tento systém spojený so zadržiavaním vlahy tvoril niekoľko rokov. Prvé stromy by bolo nutné veľmi ošetrovať, tie ďalšie by sa už sadili do chládku. „V diele určite budú aj prvky humoru. Vzniknú tam rôzne ľudské vzťahy a malo by to mať silný dej. Zasmiať sa bude dať aj na ilúzii, že niečo také by sa dalo vybudovať za tri-štyri roky," podotkol autor.
Čulý osemdesiatnik sa zamiloval do počítačov
Prierez tvorby Jána Juráka odzrkadľuje aj obrovský vplyv modernej techniky na vznik jeho literárnych diel. Na jeho výstave uvidia návštevníci modrým perom vo veľkých zošitoch napísané unikátne rukopisy Tri sestričky a doktor, Ukradli nám ministra i Princezná a televízor.
Pero pri písaní kníh neskôr vystriedal písací stroj. I ten Ján Jurák onedlho vymenil za moderný počítač. „Syn je počítačový odborník a ja som sa k nim poľahky dostal. Počítač mi stále modernizuje. Škrelo by ho, ak by som pracoval na niečom starom. Počítače využívam už dvadsať rokov," potvrdil spisovateľ.
Ak niektorý z hercov rolu nezvláda, v počítači mu uberie text. Iným ho zase doplní a rozšíri. Písanie na počítači sa naučil rýchlo, krátko pred osemdesiatkou navštevoval dokonca aj počítačový kurz. „Nemusel som si ani písať poznámky. Skoro všetko som vedel a ostatné si zapamätal. A keď niečo neviem alebo sa niečo pokazí, tak mám ľudí, ktorí ma zachránia," usmial sa na záver jubilujúci autor.
