TRENČÍN. Do knižnice prišla Katarína Koščová, prvá víťazka populárnej súťaže Hľadáme Superstar a Maruška Kožlejová nová tvár na knižnom trhu. Maruška Kožlejová si sama čítala kapitoly z knižky Ako sa chytá v žite. Príbehy korešpondovali s romantickymi skladbami klaviristu Daniela Špinera a gitaristu Michala Brandysa, v podaní Katky Koščovej. Tá sa predstavila hudbou z jej autorských albumov. Po koncerte ochotne odpovedala na zopár otázok.
Superstar a knižnica?
- Vždy som inklinovala viac ku komorným veciam, aj počas superstar som sa vyjadrovala, aké štýly sa mi páčia a čo by som chcela robiť, snáď len to trošku dlho trvalo, než som sa naozaj k tomu dostala, aby som sa zbavila kompromisov. Urobila som to zásadné rozhodnutie - nerobiť veci tak, ako by ich ľudia odo mňa očakávali, ale robiť to, čo ja naozaj robiť chcem.
Superstar je dav, popularita, peniaze, to všetko ste dali bokom...
- Áno, veď to, ja sa bojím davu (smiech), ak by som robila to, čo po mne ľudia chcú, asi by som to nerobila s mojím presvedčením, a potom by mi to aj tak nikto neuveril...
Ale vyhrali ste Superstar ...
- Áno, práve. Potom som vydala dva albumy, ktoré jednoducho neboli úplne „ono" pravdu povediac, tak som si povedala, najlepšie veci robiť tak, s čistým svedomím a vedomím, že je to moja hudba a môj dobrý pocit. Superstar ma pripravila na jednu vec, že sme boli z davu vyslovene unavení. Tam toho bolo tak strašne veľa, že sme boli radi, keď sme si mohli od davu vydýchnuť. Ja strašne rada hrávam v kaviarni. Vidím a rozpoznávam ľudí, ich tváre a reakcie. A potom, mám veľmi rada knihy. Stretnutie s Maruškou dalo dohromady tento nápad, urobiť koncerty s hovoreným slovom, práve z jej pera. A v sekunde tu bol aj výstižný názov Litera Tour."
Kam vás to hudobne ťahá?
- Ja sa nachádzam v tom, čo práve robím. Dôležitým momentom je vlastná tvorba. Každá skladba je samozrejme dielom kolektívu. Chcem posúvať ďalej dobrý text, originálny hudobný prejav. Latina, 5/4-ťové, 6/8- nové rytmy, ľudové motívy poskytujú pestré výrazové možnosti. Mám pocit, že to má dušu...
Nemali ste nikdy nejaké nutkanie k veľkokapelovému hraniu?
- Práve v posledných dňoch sa opäť dáva dohromady prešovský dixieland a s ním by som chcela oprášiť džezové štandardy. Chystáme hodinový program s touto muzikou, ktorá sa mi veľmi páči. Prežívam obdobie, keď sa u mňa dejú závažné zmeny.
Už skutočnosť, že Ste sa rozhodli pre túto zaujímavú symbiózu dvoch výrazových žánrov a týmto spôsobom ich prezentovať, svedčí o Vašom prístupe k hodnotám
- To možno ovplyvnila aj tá skutočnosť, že som začínala na pesničkách a pesničkovej tvorbe - Zuzana Navarová, Nohavica. To sú ľudia veľmi výnimoční a prechovávam k nim stále náramný rešpekt. Tam sa formoval aj môj hudobný vkus. Vychádzam z jednoduchosti. Z úprimnosti. Ja nehrám na nástroj, nepoznám jeho zložitosť. Ale to je práve priestor pre klaviristu harmonizovať a aranžovať. Pre mňa je to výzva byť pri tom, robiť vlastné vec. Dá sa hrať príjemná muzika aj upravených štandardov, ale ja by som chcela robiť niečo viac, autorská tvorba je naplnením snahy a túžob. Dáva celej práci s muzikou zmysel.
Vy a Trenčín ?
- Hm, Trenčín je zatiaľ pre mňa nedotknuté mesto. V čase Superstar sme tu boli, ale to bolo počas šnúry, takže mesto som si veru nevychutnala. Pred štrnástimi rokmi som bola veľmi blízko. V skautskom tábore v Chocholnej. Už vtedy som si povedala - do Trenčína sa musím vrátiť a hlavne ísť na hrad...
Autor: abi