NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Legenda o podzemnej chodbe vedúcej z Nového Mesta nad Váhom, cez Čachtice až do Jaslovských Bohuníc podnietila skupinku nadšencov z mineralogického klubu, aby sa pustili do skúmania podzemia. Doposiaľ zdokumentovali asi päťdesiat pivníc, uvažujú aj o vytvorení mapy. Nie len o podzemí sme sa rozprávali s tajomníkom Mineralogického klubu Čachtice Jánom Juráčekom.
Aký bol prvotný impulz pre skúmanie podzemia?
- Čachtice, kde náš klub sídli v Draškovičovskom kaštieli, sú známe veľkým množstvom podzemných chodieb. Pivnicu tu má takmer každý dom a za posledných päťdesiat - sto rokov ich nikto systematicky neskúmal. Stav v podzemí sa mení, pivnice sú často prepadnuté a zasypané. Začali sme ich preto navštevovať, fotiť a vytvorili sme dokument, ktorý mapuje aktuálny stav pivníc od Nového Mesta až za Vrbové. Doposiaľ sme ich prešli približne päťdesiat, základ tvoria tie v Novom Meste a Čachticiach. Spolupracujeme s pamiatkarmi i s Trenčianskym múzeom.
Kde sa nachádzajú vstupy do pivníc? Je možné sa do nich voľne dostať?
- Je to rôzne. Niečo zostalo v zemi, väčšinou sú však vstupy pod súkromnými domami, pod kostolmi či farami. Robíme to tak, ako sa kedysi zbierali ľudové pesničky. Chodíme po dedinách a pýtame sa ľudí. Väčšinou sú ochotní a do podzemia nás vpustia. V Čachticiach je pivníc viac, najmä vďaka geologickej stavbe a stupňu urbanizácie. Podložie je sprašové, pivnice sa tu ľahko kopú a hlina dobre drží. Niektoré pivnice sú len z hliny, iné sú vyložené kameňmi, tie novšie tehlami.
Do akej hĺbky ste sa pri svojom skúmaní dostali?
- Pivnice idú niekedy do hĺbky dvoch až troch podlaží. Pod domom je pivnica, z nej vedie vyspádovaná chodba do ďalšej pivnice a odtiaľ ešte do väčšej hĺbky do tretej pivnice. Našli sme len dva prípady, keď priechod neriešili pozvoľným klesaním, ale točitým schodiskom alebo rebríkom. Bolo to tak zrejme pre nedostatok miesta. Najhlbšie sme boli asi desať metrov pod zemou, naši predchodcovia z roku 1938 sa podľa dobových záznamov mali dostať až do hĺbky tridsať metrov. Ich merania však zrejme neboli presné, v takej hĺbke by už boli pod hranicou podzemnej vody. Pivnice vtedy boli v lepšom stave, väčší bol však aj strach z nich.
Na čo boli ľuďom v minulosti takéto podzemné priestory?
- V prvej pivnici, hneď pod domom, skladovali zemiaky, burgyňu, občas klobásy a ďalšie potraviny. Pivnica im teda slúžila ako komora. Priestory na druhom podlaží boli prázdne a určené na úteky a presuny. Jednotlivé domy boli prepojené podzemnými chodbami, ktoré boli vyvedené aj za mesto. To ľudia využili najmä v čase tureckých vpádov a do pivníc sa ukrývali pred nepriateľom. Z tých najspodnejších pivníc dnes zostali len torzá a sú tak trochu záhadou. Ja osobne si myslím, že by v nich mohol byť sklad jantáru. Jantárová cesta viedla cez toto územie a medzi mestskými privilégiami bolo aj právo skladovania. Nie je to stopercentná istota, ale najhlbšie pivnice mohli slúžiť ako dobový trezor.
Ako v takýchto hĺbkach vyriešili prísun vzduchu? Dá sa tam dole vôbec normálne dýchať?
- Áno, dá sa. Naši predkovia to vymysleli veľmi šikovne. Pivnice mali vetráky, ktoré oni nazývali „poveternostníky". Boli to v podstate úzke komíniky, ktoré viedli z hĺbky podzemia až na povrch a tam boli zapracované vo fasáde domu. Nenapršalo do nich a dole v pivnici bol dýchateľný vzduch.
Čo hovoria na dedičstvo minulosti dnešní majitelia? Sú radi, že pivnicu majú?
Je niekoľko desiatok prípadov, keď ľudia o pivnici pod domom nevedia a zistia to až vtedy, keď sa im prepadne časť záhrady. Domy bývajú vo väčšine prípadov mladšie ako ich pivnice, ktoré môžu svojim majiteľom narobiť problémy. Stačí nejaká porucha na kanalizácii, zaplaví sa druhé podlažie, to sa zrúti, naruší sa horná pivnica a popraská dom. Pokiaľ to drží, sú ľudia na pivnice hrdí, horšie je, keď sa stane takéto nešťastie. Dom môže byť staticky narušený a hrozí až jeho zrútenie.
Využívajú sa pivnice nejakým spôsobom aj dnes?
- Ľudia ich dnes väčšinou nevyužívajú, veci v nich skladujú veľmi zriedka. Keď sú pivnice v dobrom stave a na zaujímavom mieste, boli pokusy z nich robiť vinárne. Narazilo to však na problémy s hasičmi, hygienou i kanalizáciou, ktorá je často zakopaná vyššie ako pivnica. V Novom Meste sú asi dva bary v pivniciach, v Čachticiach sú ďalšie podobné priestory nachystané na vinárne. Komerčné využitie pivníc je teda komplikované. Sú však vhodné na skladovanie vína, čachtické pivnice sa aj nazývajú vinohradnícke a úkrytové. Jednu pivnicu pod múrmi Nádaždyho paláca, kde žila grófka Alžbeta Bátoriová, aj vinári využívajú a pekne sa o ňu starajú.
