Šesťdesiat spoločne prežitých rokov oslávili manželia Helena a Ján Sahajovci z Moravského Lieskového svadbou. Bol to v poradí už ich tretí spoločný sobáš.
MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Prvýkrát sa Helena a Ján brali na konci januára pred šesťdesiatimi rokmi. „To bol občiansky sobáš, to sme museli mať. Až potom nám povolili cirkevný," spomínajú manželia Sahajovci. Ten pravý, ako ho nazývajú, mali 11.februára 1950.
Helenka a Janíčko
Súčasťou osláv diamantovej svadby bol aj obrad v kostole, kde dostali manželia požehnanie. Ako hovoria, požehnané boli aj tie roky, ktoré spolu prežili. „Nikdy sme sa nehádali, neklamali si, zlého slova jeden druhému nepovedali. On mne hovorí Helenka, ja jemu Janíčko. Nikdy mi nenadával, nebil ma, ani ma neprekrstil. Ja som bola Sahajová za slobodna aj som sa za Sahaja vydala," povedala Helena.
Po cirkevnej svadbe sa presťahovali do chalupy k Jánovým rodičom, kde žili tridsať rokov a vychovali dvoch synov a jednu dcéru. „Moja žena robila doma, okolo detí a gazdovstva, ja som robil na majetkoch tu v Lieskovom. Potom, keď už aj ona začala dochádzať do obuvníckeho závodu do Lieskového, chalupu sme predali a kúpili túto. A tu už tiež bývame tridsať rokov," hovorí osemdesiatročný Ján Sahaj.
Na oslave ich bolo šesťdesiat
Sahajovci majú už sedemnásť pravnúčat. Na oslave diamantovej svadby mali šesťdesiat hostí „V ten deň sa nám narodil najmenší pravnuk. Tak nás je zasa o jedného viac," hovoria. Obidvaja sú zdravý spokojný, nepoznajú doktorov ani nemocnice. Helena napriek tomu, že budem mat sedemdesiatdeväť rokov, chodí upratovať do miestnej pekárne. Chodím tam pomáhať raz za dva týždne. Okrem toho aj doma je stále čo robiť, navariť, upratať, zajace sliepky máme, staráme sa, kým vládzeme," hovorí Helena.
Na svadbu išla na bicykli
Dnes už osemdesiatroční manželia sa spoznali na svadbe Heleninej staršej sestry. „Bol som tam ako družba, ona mi pripínala pierko a jej mama vraví, Vidíš Janko, päť dcér mám, niektorá sa aj tebe ujde. No a ušla sa mi," povedal so smiechom Ján.
Helena bývala v doline, Ján na kopci, dva roky spolu chodili a potom sa zosobášili. Keď išli na svoj prvý sobáš, ženích zbehol krížom dole z kopca do dediny a nevesta išla z Novej Bošáce po ceste na bicykli. „Moja mladšia sestra po mne vtedy kričala, že nikdy nevidela nevestu na kole sa viesť," hovorí Helena. Na svoju prvú svadbu spomínajú obaja s úsmevom. „Sobášil nás vtedy gazda, prišiel z pola, celý zablatený, od slamy, v gumákoch a tak nás sobášil. A šesťdesiat rokov nám to vydržalo."
