Prehliadku takmer šesťdesiatich umeleckých diel ponúka multižánrová výstava s netradičným názvom Ora Et Ars. Kvalitná expozícia diel z domova i zo zahraničia sa stala mostom, ktorý preklenul hranice storočí.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Vo výstavnej sieni Mestského kulúrneho strediska sa od 26. februára do 26. marca prezentuje svojim artefaktami pätnástka výtvarníkov a literátov nielen z nášho regiónu, ale aj z Poľska, Česka, Maďarska a ostatných kútov Slovenska. Vznik vystavených diel bol motivovaný najmä hlbokým myšlienkovým vplyvom pútnických miest Skalky nad Váhom.
Práve na tomto symbolickom území sa umelci zišli počas druhého sympózia s myšlienkou Ora Et Labora - modli sa a pracuj, ktorá nadväzuje na duchovný odkaz benediktínov.
Symbolickým vstupom do histórie je nadživotná podobizeň svätého Svorada podfarbená obrovskou historickou mapou v pozadí. Poľský výtvarník Eugeniusz Molski (67) mu vložil do rúk legendu k mape zo 17. storočia a návštevníka výstavy tak spútal s časom, v ktorom sa ocitol. Oživením výstavy sú aj pestré výtvarné techniky, ktorými sa tvorcovia prihovárajú.
Trenčianska výtvarníčka Brigita Roderová (62) sa vo svojich pasteloch venuje skalským velikánom svätosti, pozoruhodné sú aj akryly maďarského maliara Mihály Szeverényiho (58) zachytávajúce pustovnícke architektúry Jaskynného kostola či Brány na Skalke. Výtvarník Stanislav Lubina (55) predstavuje v seriáli kolorovaných linorytov Benediktínsky kláštor v troch podobách, moravský výtvarník Antonín Mach dopĺňa vizualizáciu pútnickej Skalky v kresbách ceruzou, či maliarskych kompozíciách.
Na výstave nechýba ani neodmysliteľný betlehem
Rôzne techniky vyžarujúce z plátna duchovné čaro sú doplnené aj trojrozmernými exponátmi. Rezbárskou tvorbou upúta aj Milan Malček (57) z Detvy, ktorý vystavuje veľký maľovaný kríž pre kaplnku v pustovni dotvorený práve počas sympózia v Skalke.
Vladimír Morávek obohacuje výstavu z dreva vyrezávaným betlehemom so šiestimi biblickými postavami. „Výstava je nielen vyjadrením všeobecných estetických princípov, ale obsahuje v sebe aj hlboký obsah a hodnoty. Je spojením diel vychádzajúcich z reality až po najabstraktnejšie práce. Mňa osobne nadchol najmä maďarský autor Mihály Szeverényi silnou poetickosťou vystavených diel," netajil sa spokojnosťou s expozíciou riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Ján Mikuška. Ten upozornil aj na obdivuhodne stvárnené abstraktné skratky v dielach výtvarníka Jozefa Vydrnáka (48) z Dubnice nad Váhom.
Diela sú popretkávané literárnou tvorbou
Netradičnou činí túto výtvarnú výstavu aj jej textová časť, v ktorej sa predstavuje množstvo zvučných mien literárnej súčasnosti, vrátane významného európskeho religionistu, etnografa a prekladateľa ruských kresťanských mysliteľov Jána Komorovského (85). Náboženskou poéziou spojenou s duchovným miestom sa prihovára Elena Hidvéghyová-Yung (39), piesňami z hier Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka (65) a vrúcne oslovujú básne nášho rodáka Rudolfa Dobiáša (75). Svojsky sa predstavuje aj známy bratislavský básnik a textár Daniel Hevier (54). Jeho trojrozmerné Hniezdo spojené s ľudským telom prináša množstvo tajomných asociácií.
Hevier inicioval aj vznik vystaveného obrazu namaľovaného viacerými autormi. „Podmienkou bolo, aby si návštevník zvolil svoju farbu z plechovíc, túb či farebných tušov a bez dotyku rúk či štetca vytvoril farebný zásah na plátne. Začala tak vznikať mnohovrstevná podoba krajinomaľby, v ktorej boli jednotlivé maliarske gestá zdanlivo anonymné, pritom však individuálne a vnútorné," vysvetlil Hevier.
