Zima ako v ruskom filme, alebo ako na Sibíri. Takto zvykneme komentovať situáciu, keď u nás udrú mrazy a napadne viac ako desať centimetrov snehu. Aké sú ale sibírske zimy?
TRENČÍN. Minulé týždne sme zažili asi najmrazivejšie a najzasneženejšie dni tohtoročnej zimy. Po treskúcich mrazoch prišla snehová kalamita. Často sme vtedy vyslovili, že je tu zima ako na Sibíri. Ale je tomu skutočne tak? Podobá sa naša zima na tú sibírsku?
„Tu nie je skoro žiadna zima," hovorí Yanina Šedivá, ktorá pochádza zo Sibíri, z mesta Irkutsk. Pred tromi rokmi prišla na Slovensko a tvrdí, že naše zimy sa nedajú so sibírskymi porovnať. My tu vraj ani zimu nemáme.
Na Sibíri bežne tam počas zimy, ktorá trvá od októbra do apríla, klesali teploty na mínus 35 až 40 stupňov. Keď teplota klesne pod mínus 30, tak majú školáci voľno a nemusia ísť do školy. Napriek takejto zime však život plynie úplne normálne.
„Dá sa na ňu zvyknúť, akurát sa treba vedieť dobre obliecť," vysvetľuje Yanina. Tam ju všetci berú ako súčasť života a aj v mrazoch všetko normálne funguje. Nikto to tam nerieši, proste k zime patria mrazy. Ako však hovorí, mráz je tam suchý, takže aj keď teplota klesá hlboko pod bodom mrazu nie je tak citeľne zima.
Dodáva, že aj počas takýchto mrazivých dní tam svieti slnko, takže je zima nádherná. Naopak tu u nás bývajú často sychravé dni. Celú zimu sa striedajú dni, keď napadne sneh, roztopí sa, potom zas mrzne. Tam nie sú takéto výkyvy počasia.
„Väčšinou je stále krásne slnečno, keď náhodou slnko zájde na tri či štyri dni, tak sa o tom hovorí ako o meteorologickej udalosti," hovorí mladá Ruska. Yanina žila aj nejakú dobu v Moskve a tam sú vraj zimy podobné ako u nás. Keď tam nedávno bola, teplota klesla len na mínus 6, ale zdalo sa jej tam zimšie.
Yanina porovnáva aj iné rozdiely medzi našou a ruskou zimou. Podľa nej sa nedá len tak nechať auto zaparkované pred domom a a ráno sadnúť, naštartovať a ísť. Vozidlá musia byť v garážach. Alebo nie je možné umyť si ruky napríklad studenou vodou.
Z vodovodu tečie taká ľadová, že sa nedajú držať v nej ruky. Jej krajania čelia mrazom a zime otužovaním a saunovaním. „Vykopú si do ľadu dieru a namočia sa do studenej vody," hovorí. Na „dačách", teda chatách majú vane, kde sa kúpu v horúcej vode, potom sa vyšľahajú brezovými vetvičkami a z vody skočia do snehu.
Sibírska zima je však aj drahou záležitosťou. „Treba mať určite kožuch a dlhý až skoro po zem, nestačia jedny pančuchy treba ešte aspoň jedny, teplú čiapku, šál, no a samozrejme topánky, čižmy. „Tu môžem keď sa v zime oteplí chodiť aj v jesenných topánkach. Tam to proste nejde, na každú etapu zimy treba mať špeciálne topánky. Nedá sa v jedných čižmách chodiť ako tu od októbra do marca. Nikto tam napríklad v zime nenosí rifle. Pamätám si, keď som bola malá tak ma mama vozila do škôlky na saniach, a tak ma zababušila, že mi iba oči bolo vidieť, mala som zakrytú aj celú tvár."
Zima končí niekedy až v máji, kedy zmizne sneh a za chvíľu na Sibíri všetko začne kvitnúť. Krátke leto trvá do októbra, kedy zase všetko pokryje biely sneh. A bez roztopenia na dlhé mesiace.