TRENČÍN. Veliteľ leteckej základne v Kandaháre Air Commodor Malcom Brecht (u nás ekvivalent brigádny generál) udeľuje slovenským vojakom medailu Non Article 5 Medal NATO ISAF za službu v operácii Aliancie v Afganistane. Piati dôstojníci a vojaci sú oceňovaní za mimoriadne dobré plnenie povinností pamätnou mincou veliteľa základne. Krištáľovú plaketu spolu s osobným darom dostáva aj podplukovník Ševčík.
Malcom Brecht vo svojom príhovore zdôrazňuje nielen profesionalitu a nasadenie slovenských vojakov, ale aj ich ústretovosť, čestnosť a priateľské vystupovanie. V Slovenskom dome, ktorý v tábore vojakov OS SR vybudovali práve za velenia podplukovníka Ševčíka, tlieskajú vysokopostavení dôstojníci ISAF z armád USA, Holandska, Veľkej Británie, Kanady, Bulharska, Česka či Francúzska.
Uniforma : tradícia aj veľký sen
„Otec bol sekera, neodpustil mi nič, ale mal v sebe spravodlivosť, takže jeho vojenskú povahu som akceptoval a vojenská uniforma sa stala aj mojim snom," spomenie Jozef Ševčík svojho otca, tiež Jozefa, plukovníka vo výslužbe, ktorý pracoval v Trenčíne na Východnom vojenskom okruhu ako náčelník tankovej a automobilovej služby a neskôr pôsobil aj na Generálnom štábe OS SR.
Jeho syn po skončení Vysokej vojenskej školy slúžil od roku 1989 v posádkach Banská Bystrica, Trenčín, Hlohovec či Bratislava. Vojenským profesionálom, lekárom bol aj Jozefov brat.
„Je to sakramentsky ťažké, každý ťa porovnáva, každý ťa hodnotí, každý si myslí, že máš krytý chrbát, ale v skutočnosti je to zložitejšie, ako pre ostatných," odpovedá podplukovník Ševčík na otázku, aké je to byť v rámci ozbrojených síl synom známeho dôstojníka. No tvrdí, že aj snaha nesklamať rodinu bola súčasťou jeho motivácie.
Ako logista bol napríklad v misii UNFICYP v rokoch 2002 -2003 dôstojník pre zásobovanie sektoru 4 a v rokoch 2004 - 2006 tu už bol náčelník logistiky a zástupca veliteľa sektoru. Ako náčelník materiálového manažmentu NSE pre zabezpečenie operácií viackrát vycestoval z Hlohovca do Kosova, na Golanské výšiny či do Afganistanu.
„Nemám rád nahlúple lacné reči o tom, že Cyprus je dovolenková misia. Je to tak isto tvrdá vojenská drina. Afganistan je však vojna. Žiadne popracovné vychádzky do mesta, žiadna istota, že v noci po zahučaní sirény a ďalšom raketovom útoku nebude treba bežať do krytu," porovnáva podplukovník, ktorý od júna do decembra 2009 velil v ISAF 245 Slovákom. No a tých raketových útokov zažil za pol roka skoro tridsať.
Odmínovanie, opevňovanie, stráženie
Od júna do decembra minulého roka slovenskí vojaci na základni Kandahár odmínovali 120-tisíc metrov štvorcových ručne a 116-tisíc metrov štvorcových pomocou odmínovacieho kompletu Božena.
Najťažšie bolo preveriť na mínovú bezpečnosť tzv. mínové ploty ešte po bývalej sovietskej armáde. Tie vtedy napomáhali ochrane letiska. Popri vyše dvoch desaťročí starých mín bolo však v pracovnom priestore aj veľa ďalších kovových predmetov. To aj v tak veľmi horúcom a prašnom prostredí ešte komplikovalo nebezpečnú odmínovaciu činnosť.
„Dôležité je, že všetci naši chlapi z mínových polí sú v poriadku. Bohužiaľ, niektoré civilné kontraktorské odmínovacie firmy to povedať nemôžu. Áno, je to vždy o výcviku a profesionalite," porovná podplukovník. Ďalej hovorí o ženijnej letiskovej stavebnej čate, ktorá pracovala na opevňovacích prácach okolo základne. Tiež betónovala plochy pri pristávacej dráhe, vybudovala odvodňovací kanál, na nové miesta premiestnila strážne veže.
„Posilnili sme ochranu slovenských vojakov strážiacich vstup na základňu, pričom sme tiež zlepšili podmienky pre miestnych robotníkov v čakacom priestore pred ich kontrolou a vstupom do areálu základne," začne hovoriť o činnosti strážnej jednotky. Tá má v Kandaháre na starosť ochranu najdôležitejšej vstupnej brány.
Na najväčšej základni NATO na svete, kde je približne dvadsaťtisíc vojakov z asi dvoch desiatok armád slovenskí vojaci zodpovedajú za preverenie tisícky miestnych robotníkov a stoviek vozidiel afganských kontraktorov, ktorí sem denne prichádzajú.
„To je tvrdá a zodpovedná robota. Treba sa pri nej absolútne sústrediť a nič nepodceniť. Ide o zodpovednosť za bezpečnosť nás aj našich koaličných partnerov".
Podplukovník Ševčík samozrejme hovorí aj o dobrej práci 61-člennej slovenskej strážnej jednotky na základni Tarin Kowt a ďalšia pol stovka Slovákov stráži základňu Deh Rawood.
Dôvera, partia, vyznamenanie
„Poltucet mojich chlapov sa podieľalo v Tarin Kowte na výcviku Afganskej národnej armády. Tvrdý džob. Cieľom je, aby si ozbrojené zložky štátu postupne vedeli prevziať kontrolu nad celou krajinou. Zároveň sa dvaja dôstojníci v rámci medzinárodných Provinčných rekonštrukčných tímov podieľajú na obnove a výstave infraštruktúry ekonomicky málo rozvinutého územia. Pomáhajú domácim obyvateľom, buduje sa tak dôvera. Mimoriadne dôležitá činnosť," vyratúva energický podplukovník ďalšie okruhy úloh, za ktoré z pozície veliteľa slovenského vojenského kontinentu tiež zodpovedal.