Na kopaniciach nášho regiónu sa rodia skvelí literáti. Dokazuje to aj tvorba Anny Slávikovej (58), ktorá sa nevyhýba nepríjemným témam dnešného života.
LUBINA. Rodáčka z Podjavoriny sa dokázala presadiť na celoslovenskom publicistickom i literárnom poli. Vo svojich dielach sa venuje predovšetkým ľuďom vzdorujúcich ťažkým osudom, ktorí svoj boj často prehrávajú.
Publikovali ste 250 rozhovorov so slávnymi ľuďmi, dnes je vašim svetom aj písanie kníh.
- Doteraz sa mi podarilo vydať dve knihy. Prvá vyšla pred vyše piatimi rokmi s názvom Náruč osudov a obsahuje jedenásť poviedok. Všetky sú o človeku. O ľuďoch dneška i ľuďoch nedávnej minulosti. V roku 2009 mi vyšla knižka veselých príbehov Úsmevné trápenia.
Odkiaľ čerpáte námety pre svoje poviedky?
- Píšem o vlastnostiach ľudí a ich postojoch najmä vo vážnych situáciách. Spomínam zhubné zlo, akým je alkoholizmus, citové vydieranie, zneužívanie citlivých a jemných ľudí tými surovšími, silnejšími a sebeckejšími. Jemnosť, súcit a slušnosť sa dnes nenosia. Sú skôr akoby prejavom slabosti. Nahliadla som aj do duše tvorivého človeka. Hovorím o jeho vnútorných zápasoch, o protichodných túžbach, s ktorými sa pasuje, častokrát aj márne.
Aký je v poviedkach podiel fantázie a skutočnosti?
- V príbehoch nemalú úlohu zohráva aj fikcia a moja vlastná predstavivosť. A tak sa stane, že mnou vymyslená postava pôsobí nakoniec vierohodnejšie, ako by bola trebárs tá pôvodná, živá.
Niekto by vám mohol vyčítať, že vaše poviedky sú veľmi smutné...
- Poväčšine sú vážne, až smutné. Niektoré končia tragicky. Priťahujú ma práve citovo doráňaní a nedocenení ľudia, ktorí v dravom a krutom svete nenachádzajú pochopenie. Čosi príťažlivé je aj na asociáloch a skrachovaných existenciách. Keď už pre nich neviem nič iné urobiť, aspoň si ich všímam a píšem o nich. Kdesi v kútiku duše verím, že jedného dňa sa aj na nich usmeje šťastie a nájde sa ktosi, kto im podá pomocnú ruku a pomôže im postaviť sa na vlastné nohy.
Publikovali ste množstvo rozhovorov. Zužitkovali ste niektoré z námetov aj pri umeleckom písaní?
- Stretnutia s ľuďmi a rozprávanie sa s nimi je pre mňa hotové žriedlo. Viem sa vcítiť aj do trápení iných. Ich bolesť následne precedím cez seba. Síce ma to potom duševne dosť gniavi, ale keď čosi ozaj nezabolí, tak to asi za to nestojí. Nikdy však neopíšem udalosť tak, ako sa naozaj stala, pretože by šlo o literatúru faktu, prípadne reportáž. Niekedy musím pospájať viacero postáv, zdanlivo bežných, nezaujímavých, aby napokon vznikla jedna postava ako-tak zaujímavá.
Čitatelia sa tešia, že z vášho pera vyšla konečne aj knižka s veselými príbehmi Úsmevné trápenia.
- Túto veselú knižku som napísala v dôsledku dobiedzania mojich známych. Tvrdili, že ja som samá sranda, tak prečo píšem smutné veci. Na to sa ťažko hľadá odpoveď. Buď autor napíše to, čo ho vo vnútri omína, alebo to potom vyzerá sucho, lebo napísal čosi nasilu. Mám však aj napriek obyčajnej prozaickej každodennosti chvíle, keď sa na svet pozerám cez úsmev, smiech a niekedy trošku aj výsmech.
Ironicky a satiricky dokážete zabŕdnuť aj do vážnych vecí...
- Vypožičiavam si zo života to veselšie, i keď ide v podstate o dosť vážne veci - ako bezdomovectvo, kadejaké čachre- machre vo vesmíre, podcenenie kultúry. Závisí to od závažnosti problému. Nebudem sa vysmievať zo smrteľnej choroby alebo tragického nešťastia. No ak zavoniam najmenšiu príležitosť zasmiať sa- chytím sa jej. Malichernostiam totiž ľudia zvyknú pripisovať dramatickú vážnosť. Viem si utiahnuť aj zo seba. Častokrát si v mnohých situáciách predstavujem práve seba. Za to ma aspoň nikto nemôže postaviť pred súd.
Vybrať dvadsať poviedok pre knižku z množstva iných asi nie je ľahké.
- Výber je pozbieraný z mojich kratších literárnych útvarov, ktoré vznikali možno aj desať rokov. Z tých, čo som mala na sklade, sa mi po odstupe času podarilo vyselektovať tie, čo čitateľovi teraz predkladám. Chcela som, aby moje poviedky nielen zapĺňali riadky, ale mali aj šťavu. A tak som ich podmaľovala atmosférou, ktorá je možno ešte zábavnejšia ako samotný príbeh. Ja si totiž veľmi rada pustím fantáziu na špacír.
Berco Trnavec vás prirovnal k majstrovi svetového humoru Jeromovi Klapka Jeromovi
- Potešilo ma to. Autor mnohých humoristických a satirických textov Berco Trnavec v recenzii na moju novú knižku ma jemne prirovnal k majstrovi svetového humoru - anglickému spisovateľovi Jeromovi Klapka Jeromovi, autorovi knihy Traja muži v člne. Nie, že by som tomu uverila, ale dobre mi to padlo. Ozaj si vychutnávam chvíle, keď sa môžem pohrávať so slovíčkami, rôznymi prirovnaniami a netradičnými spojeniami. Totiž, toho veselého je na svete dosť. Iba ho treba vnímať.
