ČACHTICE. O pravdivej legende informujú mnohé médiá už niekoľko desaťročí. Neuveriteľný príbeh sa dostal na stránky novín, kníh i časopisov. Nikto sa však nezaujímal o ďalšie osudy dvojice podvodníkov, ktorí si za potupu Československého štátneho filmu odsedeli vo väzení niekoľko rokov natvrdo.
Údajne sa aj odvolali a súd im naparil ešte viac. Po odpykaní trestu akoby zmizli z povrchu našej planéty.
Mnohí Čachtičania sa už cítili filmovými hviezdami
Desaťtisícové odmeny a ponuky filmovať v západnej cudzine prilákali do komparzu v Čachticiach mnohých domácich. Oklamať sa nechali úradníci, učiteľky i mladé dievčatá. Každý sa chcel stať legendárnou krvavou grófkou, či Fickom. Vo vidine zisku titulných úloh a veľkej slávy by boli pristúpili na všetko.
Dôveryhodných filmárov s falošnými preukazmi poslúchali čachtickí herci naslovo a keď bolo treba natočiť filmové tváre zničených a utrápených dievčat čakajúcich na Bátoričkine mučenie, neváhali mladé Čachtičanky flámovať i celé noci. V dedine sa po nociach zabávalo, pilo a jedlo, len platiť nemal napokon kto. Z profesionálneho režiséra i kameramana sa vykľuli fotografi zo závodného časopisu, ktorí mali falošných filmovačiek bez filmu v kamere rozrobených niekoľko.
Vyšetrovatelia im klepli po prstoch a energická sudkyňa ich po procese v roku 1961 poslala na niekoľko rokov do chládku. Pre mnohých neprajníkov sa Čachtice stali Filmárovcami a niektoré z obetí filmového podvodu tento životný trapas psychicky nezniesli.
Trojdňový proces poslal dvojicu filmárov za mreže
Počas výpovedí obvinených i svedkov burácala súdna sieň mnohokrát od smiechu a sudkyňa sa vyhrážala prítomným vyprázdnením pojednávacej miestnosti. Žena v sudcovskom talári bola údajne taká malá, že ju nebolo poriadne ani vidno. „Obvinení vystupovali na súde ako veľkí hrdinovia. Boli to takí fanatici, že si mysleli, že by film raz skutočne vznikol. Keby ste nám dali šancu, ukázali by sme aj Paľovi Bielikovi, kto sme my. Bielik by bol nula!," smiala sa na spomienkach aj po rokoch jedna z priamych účastníčok súdneho procesu.
Humor ju neopúšťal ani počas súdu. Pri prísahe pravdovravnosti sa „ucierala" až tak, že jej sudkyňa pohrozila vykázaním z jednacej miestnosti. „Keď som povedala, že by som im dala zarámovať diplom do zlatého rámu za to, čo vyviedli, skoro ma vyrazila," zabáva sa i po rokoch. Podľa nej by sa dnes stal „kasovým" trhákom film o filme-o tom, ako sa v Čachticiach „natáčala" Bátorička.
Po vykonaní trestu sa už v obci nikdy neobjavili
Dvojicu „dokonalých" filmárov Čachtičania už po súde a odpykaní si trestu nikdy nevideli. „Do obce sa nevrátili a neviem ani o tom, že by ostali s niekým v kontakte," informuje bývalá svedkyňa.
Elektromechanik, ošetrovateľka, detská sestra, holič, ale aj elektroinštalatér, ktorí sa mali stať slávnymi hercami, by ich nechceli aj tak vidieť. V obci im narobili veľmi zlé meno a niektorí potupu nezniesli. „Ľudia sa dostali do problémov a iní si z nich robili posmech. Mnohí domáci mali nervy na dranc," smeje sa svedkyňa. Nikdy ju však nenapadlo pátrať po stopách podvodníkov.
Tí sa nikomu z oklamaných neráčili ani ospravedlniť. Pritom už tri mesiace predtým klamali svoje obete aj v Bratislave a okolí, kde tiež nakrúcali Bátoričku.
„My sme sa však vtedy o tom nedozvedeli. Prišli k nám a rovno točili. Vždy však rýchlo zmizli na pár dní do Bratislavy, keď bolo treba u nás niečo poplatiť," dodáva jedna z oklamaných žien.
Mená podvodníkov si zapamätali naveky
„Nádejní herci" z roku 1961 vysypali okamžite mená i priezviská filmárov a my sme vyrazili po ich stopách. Prvý z nich sa do celého podfuku zaplietol zrejme nevinne „vďaka" kolegovi, ktorý ho na všetko po príchode na nové pracovisko v Bratislave nahovoril. Vypátrali sme ho po hľadaní v jeho rodisku. Žiaľ, iba zosnulého.
Leží pochovaný na cintoríne v meste, v ktorom mal podľa Čachtičanky prežiť takmer celý život. Podarilo sa nám získať aj jeho fotografiu, samozrejme, o falošnej filmovačke nikde ani stopy. „Áno, je to on. Bol to vtedy veľký fešák," potvrdzujú v Čachticiach pri pohľade na čiernobielu fotografiu. Domáci so sklamaním prijali fakt, že starší z filmárov už niekoľko rokov nežije. Pochovaný je iba pár desiatok kilometrov od Čachtíc. V kariére fotografa, ale už poctivej, pokračoval aj po odsedení si trestu. Svoje umelecké fotografie vystavoval napokon na mnohých výstavách doma i v zahraničí a získal množstvo rozličných ocenení a diplomov.
Zaradil sa k popredným fotografom a farebné umelecké zábery sa pre neho stali neodmysliteľnou súčasťou života až do jeho smrti v úctyhodnom veku. K spomienkam na túto časť svojho života sa údajne nechcel vracať a o čachtickej filmovačke nikdy nerozprával.
Po druhom filmárovi sa takmer „ prepadla" zem
Napriek tomu, že sme poznali meno i dátumu narodenia mladšieho z odsúdených, jeho životná púť a existencia po uplynutí niekoľkoročného trestu vyzerala byť dokonalým tabu. Napokon však v Hlavnej správe štátnej bezpečnosti z roku 1968 v Archíve bezpečnostných zložiek objavujeme zapísané totožné meno s rovnakým rokom narodenia.
V archíve s červeným nápisom Přísně tajné sú aj informácie o tejto osobe a jej následnom nedovolenom opustení Československa. Práve toto isté meno je evidované v dennej zvodke č. 47, ktorá informuje o osobách, ktoré zneužili turistické zájazdy do Bulharska a Juhoslávie na útek do niektorej z kapitalistických krajín.
Súhlasí rok narodenia 1939 a s najväčšou pravdepodobnosťou osudy druhého z filmárov končia ďaleko za hranicami našej vlasti. Ženatý muž, s totožným menom i rokom narodenia ako falošný kameraman z Bátoričkinho filmu, odchádza v auguste roku 1967 na tridsaťdňovú dovolenku, z ktorej sa už domov nevracia.
Vo Švédsku žije lekár s takmer identickým menom
Po zadaní mena žijúceho filmového podvodníka do internetového vyhľadávača nás prekvapuje neuveriteľná informácia a záhadná zhoda mien. Pri trocha fantázie sa dá okamžite spojiť so súdnym procesom s tajomnými filmármi, o ktorom písal v knihe Obžalovaný, vstaňte! slovenský spisovateľ Roman Kaliský. „Mal za sebou vo svojich jedenadvadsiatich rokoch inakšie kúsky. Ako osemnásťročný bol už „medikom" a obstarával sexuálne dráždidlá, pravdaže, zaručene neúčinné," píše v príbehu Kto nakrúti Bátoričku? o mladšom zo súdených podvodníkov Kaliský.
Takmer zhodné slovenské meno s menom falošného filmára i emigranta z roku 1967 objavujeme zapísané v internetovej knihe - príručke o švédskych lekároch s poznámkou všeobecný doktor. Človek, ktorému do mena pribudlo barónske von a ubudol mäkčeň žije dnes vo švédskom Malmö. A rok jeho narodenia? Zhodný s rokom narodenia falošného filmára i slovenského emigranta evidovaného v archíve bezpečnostných zložiek. Podľa švédskej príručky o lekároch je jeho rokom narodenia 1939. V internetovej knihe zápisov jeho pacientov sa nenachádza jediná veta...
