TRENČÍN.Charakteristické zachrapčanie, cvaknutie a po dedine sa rozozvučí hlasná hudba. Kedysi Internacionála či Pieseň práce, dnes najčastejšie ľudovky a „repeťácke" hity. Ľudia vychádzajú na ulicu a nakláňajú hlavy smerom k ampliónom na vysokých stĺpoch. Už podľa zvolenej piesne tušia, aké hlásenie bude nasledovať. Veselo z obecných úradov hrajú keď v dedine nikto nezomrel, smutné piesne vzdávajú úctu nebožtíkom až do ich pohrebu.
Rozhlas nahradil bubeníka
V Ivanovciach funguje rozhlas asi do roku 1960 a starostka Mária Hládeková naň nedá dopustiť. „V malých obciach je rozhlas spojenie so svetom. Kedysi to bol bubeník, teraz je to rozhlas," hovorí Hládeková. Tak ako v minulosti, aj dnes sa z neho ozývajú družstevné a športové správy, smútočné oznamy, blahoželania i príhovory. Pribudli oznámenia pre podnikateľov, ktorí do obce prichádzajú ponúkať svoj tovar a služby.
„Počas roka by najmä starší ľudia nemuseli ani chodiť nakupovať mimo obce. Všetko je to tu a prostredníctvom rozhlasu sa to dáva na známosť," hovorí Hládeková. Do mikrofónu tak na jeseň hlási aj správy o zelenine a predaji dušičkových vencov, pred Vianocami pribúda textil, obuv a priemyselný tovar.
Straty a nálezy
Starostka si spomína aj na formuláciu, ktorá jej pri čítaní oznamu narobila problémy. „Mala som oznámiť, že ponúkame lacné šľapky. Nešlo mi to do úst, tak som na poslednú chvíľu povedala lacné všeličo," smeje sa Hládeková. Každý týždeň v pondelok vyhlasuje, že do obce príde pojazdná predajňa mäsa, trhový deň je v Ivanovciach utorok.
Kým podnikatelia za oznámenia platia, obyvatelia obce ich majú zadarmo. Zvykli si preto občas zavolať, že potrebujú niečo vyhlásiť. Miestny rozhlas tu funguje trochu aj ako straty a nálezy. „Vyhlasujeme, že sa stratil pes, našli kľúče, alebo preukážky. Nedávno sme vyhlasovali, že pani má vo dvore čínsku kačicu, komu ušla nech si ju príde vyzdvihnúť," hovorí s nadhľadom starostka.
Príbehy z minulosti
V Ivanovciach sa traduje, že v šesťdesiatych rokoch, keď predstaviteľ obce niekoho hľadal a nemohol ho nájsť, zapol rozhlas a vyhlásil: „Hľadá sa ten a ten, keď ho niekto uvidí, nech mu povie, že kľúče od sýpky má priniesť na Miestny národný výbor."
K obdobiu pred novembrom ´89 sa viaže aj ďalšia historka, na ktorú si starostka spomenula. „Po obci sa hovorí, že keď sa na úrade hádali komunistickí funkcionári, niekto zapol rozhlas, aby celú hádku počuli aj obyvatelia." Ivanovčanov vtedy v rámci akcie Z budievala v sobotu ráno o ôsmej pesnička Dobré ráno svetlo mojich očí. „To bola taká znelka, ktorá zvolávala socialistických občanov na brigádu. Potom sa im v rozhlase aj ďakovalo," spomína si Hládeková.
Silné médium
Hlásenia miestneho rozhlasu využívajú pravidelne aj v Chocholnej - Velčiciach. „Najčastejšie vyhlasujeme podnikateľov, spomienky, kultúrne akcie a oznamy obecného úradu," vypočítava starosta Ľubomír Škriečka. Na požiadanie zahrajú pesničku a poblahoželajú aj jubilantom. „Väčšinou si to objednáva Jednota dôchodcov Slovenska. Dotyčnú oslávenkyňu potom nainštalujú niekde na ulicu, aby to náhodou neprepočula," hovorí starosta, ktorému nechýba zmysel pre humor a recesiu.
Silu rozhlasu si vraj najviac uvedomil, keď pod oknami úradu kontrolovali policajti vodičov. „Bol večer a bol som sám v kancelárii. Napadlo mi, že by som pustil rozhlas a potichučky do neho hovoril „Pozor, pozor, pred úradom sú policajti," smeje sa Škriečka, ktorý tomuto pokušeniu nakoniec odolal. „Policajtov tu koniec - koncov chceme, lebo si robia svoju robotu a prispievajú aj k bezpečnosti na cestách," doplnil starosta.
Ľudovky aj hity Jadranu
V repertoári má ich rozhlas okrem ľudoviek aj modernejšie pesničky Paľa Haberu, či hity Jadranu. „Máme tu juhoslovanského podnikateľa, tak občas mu ich dievčatá zahrajú. Potom príde poďakovať, lebo vie, že je to pre neho," hovorí Škriečka.
S rozhlasom sa však v Chocholnej nespájajú len veselé príhody. Stalo sa, že vypadla technika a ľudia potom prišli vynadať pracovníčke úradu. Tá síce oznam prečítala, ale nikto ho nepočul. „Keď hlásili pohreb svojej priateľky, nemohli oznam dočítať, lebo pri tom plakali," spomenul si Škriečka aj na smutný zážitok.
Pesničku z rozhlasu zavíjal pes
Na hlásenia v Trenčianskych Miticiach, ktoré veľmi často sprevádzala jedna pesnička, si zvykol aj miestny strážca dvora. „Bolo to asi štyri - päť rokov dozadu. Keď sme pesničku pustili, pes začal krásne zavíjať jej melódiu," hovorí starosta Dušan Rozemberg. Spomenul si aj na svoj vianočný príhovor, ktorý sa do éteru nedostal. „Pustil som len pesničku, ale zabudol som si zapnúť mikrofón. Ľudia sa potom čudovali, čo tak dlho hrám," povedal Rozemberg.
V Moravskom Lieskovom mali opačný problém, keď mikrofón zostal zapnutý aj keď nemal. „Ľudia si potom vypočujú náš rozhovor a pobavia sa na tom," povedal starosta Ľubomír Miklánek. Ten pri výbere hudby uprednostňuje miestne dychové kapely, keď však oznamuje diskotéku, nebojí sa pustiť aj niečo modernejšie.