Výstavou unikátnych vyše sedemdesiat rokov starých bábok vyvrcholili oslavy 90. výročia existencie novomestského bábkového divadla.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Takmer päťdesiat historických bábok premenilo výstavnú sieň Mestského kultúrneho strediska od 12. decembra na krajinu rozprávok. Za pár okamžikov prevedie bábkový Gašparko návštevníkov výstavy arabskou krajinou lietajúcich kobercov, africkými pralesmi s lákavými černoškami a po exkurzii v krajine princov a kráľov skončí pri peci lenivého Pecivála. Okrem množstva rozprávkových postáv ožívajúcich prostredníctvom dlhých vodiacich šnúr v šikovných rukách hercov nechýbajú na výstave ani bábkové zvieratá. Netradičná expozícia potrvá až do januára.
Sedemdesiatročné bábky vystavuje vnuk slávneho bábkara
Najstaršie vystavené bábky klaunov a hudobníkov s nástrojmi sú vyrobené z lipového dreva a pochádzajú z roku 1920. „Rodné listy našich predkov máme uložené až do šiesteho kolena. Jiří Nový bol už v roku 1855 známym bábkovým hercom. Vystavené marionety sú o niečo mladšie," prezradil potomok slávnej bábkarskej dynastie Nových z Bučovíc Miloš Nový (44). Bábky sú už vyše päťdesiat rokov v nezmenenom stave a aj oblečenie majú pôvodné. Už iba najstarší novomestskí pamätníci si môžu oživiť ich účinkovanie. Stanislav Nový svoje bábkové estrády predviedol aj v Trenčíne, Ilave, či Bošáci. „Pravidelne však hrával najmä na Morave a Slovácku," dodáva jeho vnuk. Ten desiatky unikátnych bábok, ktorých výroba trvá niekoľko dní, prezentuje na výstavách a má záujem ich umiestniť do stálej expozície niektorého z moravských múzeí.
V roku 1952 slávnym bábkam zomrelo herecké srdce
Slávny herecký život vyrezávaných bábok skončil v roku 1952. „V tomto roku mojim predkom zakázal bývalý režim z politických dôvodov hrať bábkové hry. Komunisti im chceli nanútiť bábkové hry, ktoré mali hrať povinne. Okrem nášho hereckého rodu skončil vtedy aj rod Kopeckých a iné," sklamane hovorí potomok. Jeho starý otec sa ocitol v roku 1958 napokon za mrežami väzenia v nechcenej role odsúdeného politického väzňa. „To bol definitívny koniec, ktorý narušil chod rodiny. Dedka zavreli, otec išiel na vojnu a rodina ostala úplne bez prostriedkov. Museli predať aj dom, bolo to veľmi zlé," skonštatoval Miloš. Dvadsaťsedem takmer metrových bábok a ďalšia stovka menších postáv zostalo nedobrovoľne uväznených na povale domu, kde zomrelo definitívne aj ich herecké srdce. Od roku 1952 sa už na vysnívanom bábkovom pódiu v žiadnej hre nepredstavili.
Bábkové divadlo sa hralo v Novom Meste už pred deväťdesiatimi rokmi
Napriek tomu, že bábky sa predstavili divákom v Novom Meste už pred takmer stovkou rokov, najväčší rozmach zaznamenali v roku 1954 v Závodnom klube Strojár pod vedením Miroslava Petlacha. Začal s maňuškami a s kolektívom vodičov bábok, kulisárov, zvukára a inšpicienta nacvičil veľké množstvo hier, s ktorými navštevoval kultúrne domy a školy v okolí. Súbor získal významné celoslovenské ocenenia. „Na bábkohereckú tradíciu v súčasnosti nadviazalo Divadielko Galéria, ktoré má tri roky. Nacvičili sme tri premiéry a pripravujeme štvrtú," povedal bábkový zanietenec Ľubomír Malec. Zaujímavé je aj vekové zloženie osemnásťčlenného novomestského súboru od pätnásť po vyše sedemdesiat rokov, medzi nimi aj najskúsenejšia členka Ončáková, ktorá si pamätá časy Strojára, keď ju na celoštátnej prehliadke v Chrudimi ocenili ako najlepšiu vodičku bábok. „Bola prvou režisérkou Šťuky na pekáči, keď sme hru po dvanástich rokoch oprašovali," uviedol Malec. Súbor s úspechom vystúpil aj pred šiestimi stovkami divákov v srbskom Kysáči a jeho predstavenia v domácom prostredí sú vždy vypredané.