TRENČÍN. Knihu vydala autorova manželka a synovia z jeho diel, ktoré písal v rokoch 2005 až 2007. Rozprávkara Harryho pred necelými dvomi rokmi vzala zákerná choroba, no zanechal tu rozprávkový ostrov. Takýto mal názov aj internetový portál, ktorý vytvoril. Prispievali do neho deti i dospelí, posielali príbehy, rozprávky, riekanky, výtvarné práce, čokoľvek, čím vedeli vyjadriť svoju fantáziu.
Paulenda, ktorý pôsobil ako učiteľ fyziky a astronómie a ako zamestnanec v počítačovej firme, mal k moderným technológiám blízko. Chcel, aby deti využívali počítač inak, nielen na hry. Ako sa vtedy, pri jednej z mnohých besied vyjadril, rád pracuje s deťmi pre čistotu ich myšlienok a nekonečne veľkú fantáziu.
Rozprávky prvej knihy vznikali priebežne okolo roku 2003, v období, keď bol pracovne aktívny, ale bojoval už s onkologickým ochorením. Ako povedala jeho manželka Ľudmila, podstúpil osem operácií, chemoterapie, ožarovania. „Vážime si ho preto, že i keď zažil mnoho bolesti, nezatrpkol, ale písal rozprávky plné dobra, lásky, pohody, humoru, spojil realitu s fantáziou," povedala.
Postupne v roku 2005 - 2007 vznikali ďalšie rozprávky, ktoré písal v čase, keď už nemohol učiť, školiť, bol doma na PN-ke po náročných terapiách a posledný rok na invalidnom dôchodku. „Jeho život mal vďaka tomu hlbší zmysel," skonštatovala Paulendová.
V knihe Rozprávkové súostrovie vyšlo dvanásť rozprávok. Materiálu však zanechal Paulenda aj na ďalšie knihy. „Dali sme mu s deťmi sľub, že zabezpečíme, aby myšlienky nezapadli prachom. Preto sme založili vydavateľstvo Rozprávkový ostrov a chceme pokračovať vo vydávaní jeho diela," priblížila plány rodinného vydavateľstva Ľudmila Paulendová.
Kniha vyšla v náklade dvetisíc kusov, pokrstili ju autorovi priatelia Zuzana Kosibová - Horváthová a Ivan Drha. Knihu krstili Petruškinmi kamienkami. „Kamienky predstavujú sny, nádej a vieru v dobro a lásku. Maľuje ich Ivetka Petrovská. Niekoľko desiatok kamienkov spolu s rozprávkami sa dostalo na Detské onkologické oddelenie. Vyčarilo úsmev na tvárach vystrašených detí, lebo uverili autorovým slovám: „Ak držíš v dlani Petruškin kamienok, to je dobre, tak ho mocne zovri vo svojej dlani a želaj si to najtajnejšie prianie," vysvetlila Ľudmila Paulendová.
Rovnako ako prvú knihu aj túto ilustroval Ján Vrabec, ktorý sa s autorom poznal ešte z čias štúdií na pedagogickej fakulte v Trnave. „Zavolal mi, aby som ho prišiel pozrieť na chatu, že napísal knihu rozprávok a dohodli sme sa, že budem jeho knihu ilustrovať. Som rád, že som mohol ilustrovať aj druhú a verím, že to Paťo tam hore vníma."
