Článok pokračuje pod video reklamou
Vo Verejnej knižnici Michala Rešetku prezentoval Petra Chrastina svoju publikáciu. Prezradil v nej aj to, že trenčianske víno bolo veľmi kyslé a podávali ho na hrade návšteve, ktorej sa chceli zbaviť.
TRENČÍN. Trenčiansky rodák Peter Chrastina (1969) patrí k slovenskej špičke v oblasti geoekológie. Zaoberá sa vzájomnými vzťahmi človeka s okolitým prírodným prostredím. Do rodného mesta prišiel predstaviť svoju publikáciu Vývoj využívania krajiny Trenčianskej kotliny a jej horskej obruby.
Špecifiká Trenčianskej kotliny
Práca zaznamenáva premeny prírodnej krajiny trenčianskeho regiónu v jednotlivých historických obdobiach. Autor vymedzil územie Skalkou, hradnou skalou, kopcom Turecko a hradom Beckov. Pozornosť pritom upriamil hlavne na vplyv človeka. Využil metódy z viacerých vedných disciplín, čím problematiku „nezaškatuľkoval". Naopak, pridal jej na atraktívnosti.
V podmienkach Slovenska predstavujú kotliny časti územia, zaberajúce najmenšie plochy. Napriek tomu patria celé stáročia k najviac zaľudneným. Majú vlastné špecifiká. „Ide o relatívne staré územie, veď ľudia ho kultivovali už v praveku. Významným faktorom je rieka Váh a otvorenosť priesmykov do Českej republiky. Vďaka tomu tadiaľto prúdili rôzne tovary a etniká, ktoré tu zanechali svoje stopy", poznamenal Chrastina na adresu Trenčianskej kotliny.
Monografia pozoruje i kultúrny vývoj spoločnosti. Čitateľ sa dozvie napríklad o existencii šestnástich lodných mlynov v okolí Trenčína z 18. storočia alebo o hojnom zakladaní viníc. Mimochodom, o pôvodnom trenčianskom víne sa traduje, že bolo veľmi kyslé a na hrade ho vraj podávali len vtedy, keď sa chceli zbaviť návštevy.
Odborník so šťastím na ľudí
Jeho domovskou alma mater je už takmer dve desaťročia Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Po absolvovaní odborov história - geografia a archeológia v súčasnosti prednáša na Katedre histórie. Popri tom vedecky pôsobí i v zahraničí.
Z profesijného hľadiska nachádza šťastie v dobrých vzťahoch so spolupracovníkmi. Za všetkým hľadá nejakú súvislosť. Týmto smerom sa tiež uberal pri výbere „krstného otca" svojej knižnej novinky. Vtipne poznamenal, že „čo by to bolo za krstiteľa, keby sa nevolal Ján." Aj preto padla voľba na vysokoškolského pedagóga Jána Šándoru.
Teória verzus prax
Získané poznatky využijú študenti viacerých predmetov. Takisto znamenajú výrazný prínos pre sféru územného plánovania. Ako poznamenal, žiaľ, spoločenská prax nie vždy zohľadňuje výsledky vedeckej obce. Výzvou na najbližšie obdobie je zmapovať lokality so slovensky hovoriacim obyvateľstvom, žijúcim južne od slovenských hraníc.
