NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Prihovoril sa hlasom Winnetoua, onedlho bol z neho už Bolek Polívka. A keď nerozpráva, tak spieva. Nie svojím prirodzeným hlasom, ale ako Karel Gott, Miroslav Žbirka, či Pavarotti. Počas vystúpenia v Mestskom kultúrnom stredisku prišlo na pódium prostredníctvom jednej osoby množstvo svetoznámych umelcov. Aj na naše otázky odpovedal hlasmi Olda Hlaváčka i Louisa de Funésa.
Kedy ste objavili v sebe úžasné imitátorské kúzlo?
Pomaly si to už ani nebudem pamätať, starnem (smiech). Bolo to v pätnástich rokoch. Už ako decko som napodobňoval vtedy populárneho Strýca Marcina. Prvé postavy som začal tvoriť v šestnástich. Profesionálne som sa začal imitovaniu venovať v roku 1992.
Imitovali ste už ako študent, zrejme to schytali riadne aj vaši učitelia...
Samozrejme, ale neobišlo to ani veliteľov na vojne. Zabával som celú triedu na gymnáziu imitáciou triedneho. Vošiel do triedy a vždy zahlásil: No, Kajzer, môžeš rovno zostať pri tabuli.
Vy ste si zgustli na hviezdach zo sveta filmu, hudby, ale aj politiky. Ako hľadáte svoje „obete"?
Repertoár sa vyvíja. Niečo sa vždy vypustí, nové sa priberie. Sú postavy, ktoré sú večne živé. Napríklad teraz ten Winnetou. Ten je ako Lenin, tiež večne živý (úsmev).Poznajú ho všetky generácie. Jeho zaradenie malo veľký ohlas. Naopak, politikov sme úplne vyhodili z repertoáru. Politika už ľudí unavuje. Našli sa aj takí, ktorí nám už osobne „nesedeli", tak sme ich vyradili. Logicky sa to vyselektuje a ak niekto na ľudí nezaberá, tak ho už nedávame do programu.
Ktorých imitovaných ľudí máte osobne najradšej?
Vždy som sa tešil na stretnutie so spevákom Dušanom Hergottom a všetkými senzusákmi. Žiaľ, už nie je medzi nami. To bol živočích a vždy s ním bola sranda. Veľa sme zažili aj s Ivanom Krajíčkom, Dušanom Grúňom, či Luďkom Sobotom. Magdu Pavelekovú sme na mesiac urazili, hoci roky spolu robíme. V televíznej relácii som bol vypchaný vankúšmi a bol ešte väčší, ako je ona v skutočnosti. Použili viac molitanu (smiech). Bola ozaj impozantná.
Ktoré známe hlasy sú najnáročnejšie na imitovanie?
Veľmi náročné na hlasivky je imitovanie hlasu Olda Hlaváčka. Ťažký je aj Jozef Kroner. Ak mám za deň niekoľko vystúpení, v tých posledných už niektorých nezaraďujem. Na hlas je náročný aj francúzsky komik Louis de Funés v podobe Františka Filipovského. Preto z neho nepripravujem dlhé pasáže, ale iba krátku imitáciu. Mám kamaráta krčného doktora, zatiaľ na mojich hlasivkách vážne zmeny nevidí.
Zaznamenali ste aj negatívne odozvy od ľudí, ktorých imitujete?
Nie, nikdy. Dokonca sa našli takí, ktorí sa sami na sebe výborne zabávali. Našli sa však takí, ktorým vadilo, že ich vo svojich vystúpeniach neimitujeme. Nenechali sme sa ovplyvniť. Je to na nás, koho do scenáru šupneme. A Luděk Sobota mi dal po jeho imitovaní najväčšie vyznamenanie jedinou vetou : Ty jseš lepší Sobota než já, člověče!