Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Pôvodne to mal byť idylická dedinská zabíjačka. Lenže ošípaná čosi tušila, ba priamo šípila. Keď ju Fero začal naháňať so smrtiacou pištoľou a nožom, pochopila, že ide o snahu pripraviť ju o jej pracaciu dušu a začala sa správať úplne ľudsky, čiže agresívne a nepredvídateľne. Je to pochopiteľné, lebo pred smrťou sa nestihla vyspovedať. Krochkané prasacie nadávky na adresu Fera držiaceho nôž neviem, bohužiaľ, preložiť lebo svinsko - slovenský slovník mi kdesi zapadol za kreslo pri sledovaní schôdze parlamentu.
Čosi šípiaca ošípaná začala robiť neplechu. Dvesto kilogramov živej váhy sa začalo pohybovať po dvore rýchlosťou Bena Johnsona. Tí, ktorí mali na dosah dvere zutekali do útrob domu, podaktorí až ku kotlu na pevné palivo, za účelom konzumácie rampášu a my ostatní, neznalí miestnych sudových pomerov, sme sa bezradne pritlačili chrbátmi o brizolitovú omietku tamojšej haciendy.
Riešenie bolo na spadnutie, lebo jednoducho prísť malo. Do plodnej debaty sa zapojil člen miestneho poľovníckeho združenia, s nenulovým „požitím" alkoholu, ktorý nám odprisahal, že sviňu vlastnoručne odbachne legálne držanou dlhou guľovou zbraňou, čiže guľovnicou. Niektorí síce vzniesli akési drobné výčitky, ale to boli tí, čo nevedeli, ako so zvieraťom konečne zúčtovať. Samozvaný poľovník sa v kritickej chvíli výstrelu tragikomickej príhody pošmykol a počas pádu stihol stlačiť spúšť a vystreliť.
Guľa trafila betónový stĺp, na ktorom sídli obecný tranformátor zásobujúci obec prijateľným domácim napätím. Tipujem tak asi 240 voltov. Ošípaná, cítiac sa ohrozená na živote, rozhodla sa pre útek. Lenže plot bol skonštruovaný z odpadných plechov mochovskej jadrovej elektrárne a pozostával zo zvislo prizváraných pásov. Ošípaná, tušiaca svoju neblahú budúcnosť, pokúsila sa o posledný pokus. Zbesilo vyrazila oproti plotu. Rypákom vrazila do medzery medzi dvoma plátmi a vyhla ich smerom k štátnej ceste.
Návrat bol nemožný. Mäsiar Fero vzal do ruky „pukaňu" a z vonkajšej strany plota ošípanú na druhý pokus poslal na onen svet. Prvý pokus totiž ošípaná nebrala vážne, asi si myslela, že ide len o nejaké nezáväzné milostné šmajchľovanie. Potom sme dva plechové plátky z inkriminovaného plota odpílili a veci konečne nabrali jaternicovo - klobásový spád. Ako mestské dieťa som dostal závažnú úlohu. Vraj mám strčiť okazovák ošípanej do zadku, aby ju mohli pozdĺž osi tela otočiť na druhý bok.
Neskôr som kúril pod kotlom a robil hlavného „ulievača". Aj tam som zlyhal. Vinárom som ulieval pálené a naopak. Pracovne som sa totálne diskvalifikoval, keď som sa nad korytom plným hotovej klobásovej zmesi začal napchávať chlebom. Mäsiar Fero začal hľadať „pukaňu" za účelom môjho potupného utratenia. Neskôr mi už menej rozčúlený vysvetlil, že zmes by mohla skysnúť. Skončil som kuchyni medzi „babami", kde som umýval hrnca veľkosti fekálnej cisterny. Tam som naozaj nemohol nič pokaziť.
Mravné ponaučenia sú hneď dve. Nehrabte sa pomáhať tam, kde ničomu nerozumiete a druhé - ak vás vyhodia, nepokúšajte sa o návrat. Tento rok pôjdem rovno ku kotlu a do kuchyne, lebo čosi šípim.
