Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Dejiny druhej svetovej vojny boli počas komunistického režimu cenzurované. Dokonca sa vyškrtli niektoré historicky dôležité kapitoly a zatajili sa osudy vojenských hrdinov. Nepriepustné zostali aj správy o amerických letcoch, ktorí pôsobili a lietali nad slovenským územím.
V roku 2007 sprístupnila túto dlho utajovanú problematiku kniha s názvom Konečná zástavka: Slovensko!, ktorej autormi sú Marián Hrodegh a Peter Kaššák. O tvorbe knihy a o svojej záľube v letectve prišiel v rámci projektu Poznávame Trenčanov do Verejnej knižnice Michala Rešetku porozprávať jeden z jej autorov Marián Hrodegh.
Hrodegh sa histórii vojenského letectva na území Slovenska venuje už od svojich desiatich rokov a jeho nadšenie podporovali a rozvíjali hlavne rodičia. Ako povedal, „rodičia mi už od detstva kupovali časopis venovaný letectvu, ktorý odoberám dodnes".
Postupne sa začal orientovať iba na anglo-americké lietadlá, ktoré havarovali a padli na Slovensku a začal tvoriť prehľad týchto území. Neskôr sa stretol s ďalším nadšencom a spoluautorom knihy Petrom Kaššákom, ktorý bol v tom čase gymnazistom, pričom ako povedal Hrodegh, „ma prekvapil jeho mladý vek a jeho záujem, nadšenie a prehľad o dejinách letectva"
Už počas prvých stretnutí si rozdelili práce na tvorbe knižky. Hrodegh ako zárobkovo činný začal cestovať a mapovať miesta, kde lietadlá s americkými pilotmi stroskotali. Výsledkom jeho pátrania bolo zmapovanie 45 miest na celom Slovensku, aj keď, ako dodáva, môžu sa ďalším výskumom nájsť ďalšie.
Peter Kaššák ako mladý nadšenec a znalec internetových a počítačových technológii sa zas vrhol na zháňanie informácii a podkladov na internete. Zameral sa predovšetkým na americké archívy, kde získaval kontakty na rodiny zosnulých letcov i na samotných vojakov, ktorí prežili bombardovanie. Od nich neskôr získal množstvo cenných informácii a výpovedí.
Ako povedal Hrodegh, veľmi mu v tom pomohol jeho vek, keďže starých veteránov väčšinou potešilo, že taký mladý človek má záujem o históriu, keďže ani ich vlastní vnukovia nevedia, čo všetko za vojny prežili. „Ak sa mu podarilo získať hlásenie o nezvestnej posádke, mal vyhraté, pretože v takýchto hláseniach nájdete všetko, každý detail, od dátumu, času vzletu, typu lietadla až po výpovede tých čo videli pád lietadla, ale aj tých ktorí náhodou prežili", dodal Hrodegh.
Na knihe ďalej spolupracovali aj s kolegami z Čiech, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Talianska, Nemecka, Rakúska a mnohými ďalšími. Za najsilnejšie zážitky však počas tvorby knihy považujú tie, pri ktorých sa osobne stretli s priamymi aktérmi vojny. Napríklad s posádkou bombardéra Ten Men Bak sa stretli na mieste dopadu ich stroja v Omšení.
Po sústredení všetkých potrebných informácii sa ich dielo nakoniec dostalo na papier a do tlačiarní, kde vyšlo v náklade tisíc kusov. Ako však dodal Hrodegh, do knihy by sa zmestilo ešte 60 strán, ale ďalšie vydanie tejto vysoko odbornej publikácie by na slovenské pomery mohlo vyjsť o dvadsať rokov.
