Stoštyri schodov zdolal najrýchlejší nosič za 37 sekúnd

Novinkou medzi sprievodnými podujatia festivalu dobrodružných filmov Horyzonty bola disciplína slackeline, alebo chodenie po lane. V súťaži nosičov sen padol traťový rekord, nový má hodnotu 37 sekúnd.

TRENČÍN. Podľa Michala Kollára, ktorý lano, natiahnuté medzi tri stromy na námestí pred Artkinom Metro obsluhoval, prišlo si túto zaujímavú disciplínu vyskúšať asi 60 ľudí. „Väčšinou to boli deti, ale našli sa aj dospelí, ktorí nabrali odvahu," hovorí Kollár a zhodnotil, že najväčším problémom bolo docieliť, aby sa im lano netriaslo. „Každému sa zdalo, že lano sa veľmi trasie a nedokáže udržať rovnováhu. Nie lano bolo na vine, ale telo sa im triaslo."

Chodenie po lane je hra s ťažiskom tela

Podľa Kollára sa to dá prirovnať k jazde na bicykli. „Zo začiatku to nejde, ale potom sa do toho dostanú. Treba mať hlavne vystreté telo, tlačiť celú váhu na pätu. Lepšie je pozerať sa pred seba a rozmýšľať nad rovnováhou a nie, kde a v akej výške je lano," doplnil Kollár.

Najmladšou účastníčkou bola osemmesačná Lucka Černičková, ktorá sa učila chodiť s pomocou rodičov a hneď po lane. Vladimír Strieženec túto disciplínu už vyskúšal a lanu sa potešil. „Konečne budem môcť pochodiť." Anka Kelnerová stála na lane prvý raz a ako povedala bolo to veľmi ťažké ustáť. „Som ale za každú „somarinu"," dodala a išla si vyskúšať beh aj vynášku sudu.

Muži nosili cez 50 kilogramov

Táto vlaňajšia novinka zabodovala a organizátori ju preto opäť zaradili do programu. Hlavnou disciplínou súťaže Nosičov sen bola vynáška pivového suda po Farských schodoch.

Muži nosili náklad vážiaci okolo päťdesiat kilogramov, ženám pripravili krosná s polovičnou hmotnosťou. Deti nosili v ruksaku krabicové džúsy. Súťaže sa napokon zúčastnilo 31 mužov, 8 žien a 30 detí.

Na štart sa opäť postavil aj vlaňajší víťaz Andrej Širila, tentoraz však prvenstvo neobhájil. Ako povedal, priviedol kamarátov a jeden z nich vytvoril dokonca aj traťový rekord. „Môžem si za to sám, aj keď som sa oproti minulému roku zlepšil o štyri sekundy, nevyhral som. Priniesol som si silnú konkurenciu."

Pohľad na víťaza vynášky nenechal nikoho na pochybách, že ide o športovca. „Náklad pre mňa ako vzpierača nebol ťažký, hore sa mi bežalo dobre, ale zniesť sud aj dole už bolo ťažšie. a ešte ťažší bol beh Brezinou," povedal.

Štvrtý z minulého roka Michal Jakubec sa motivoval psychicky a sústredil sa na výhru, ale napokon sud nezískal. „Po behu ma trochu bolia nohy a hlavne srdce, že som nedosiahol dobrý čas, aby som sa s pivnou výhrou mohol podeliť s kamarátmi."

„Veď ten batoh skoro váži ako ja," vzdychol pätnásťročný Adam Ševčík, keď sa postavil na štart. „Zo začiatku to išlo, ku koncu to už bolo náročné ale dalo sa to zvládnuť. Žiadnu taktiku som nemal, snažil som sa iba zdvíhať nohy a na nič som nemyslel," po pretekoch okomentoval svoj výkon. Ako dodal, práca tatranských nosičov sa mu páči, preto si to prišiel vyskúšať.

Na beh so skoro tridsaťkilovým nákladom si trúfla aj Juliana Vlčková. „Bolo to hrozné, najmä na posledných pár schodoch mi dochádzali sily," povedala. Na festivale bola spolu s kamarátkou Terezou Janskou, prišli pozrieť firmy a tam sa dozvedeli o sprievodných podujatiach. Tak sa rozhodli aj bez prípravy vyskúšať niektoré z nich. napokon vo vynáške susu zvíťazila.

Viacerí účastníci vynášky si odbehli aj na beh Brezinou

Peter Sobek najskôr zabehol päť kilometrov lesoparkom a potom vybehol 104 schodov so sudom. „Beh cez Brezinu bol pre mňa ľahší, ale možno to bolo tým, že najskôr som bežal a potom vynášal. Po tom behu sa mi ten sud zdal omnoho ťažší," okomentoval.

Ľubo Staňák mal zase opačný pocit. „Bežalo sa mi strašne po včerajšom žúre. Zúčastnil som sa aj vynášania pivného sudu, ale to sa mi zdalo menej náročnejšie".

Karin Križičková vyskúšala taktiež obe podujatia, beh aj sud. „Dobre som sa prebehla a trať sa mi páčila, hoci ja behávam po rovine a tu boli kopce. Zúčastnila som sa aj nosenia pivného suda, kde som sa oproti minulému roku zlepšila o štyri sekundy. A to som mala o päť kilogramov ťažší náklad."

Medzi avizovanými, no nezrealizovanými akciami, zostala jazda psími záprahmi centrom mesta. Pred festivalom totiž uhynul jeden z psíkov. Ak si mašér Juraj Potuček vychová do roka ďalšieho, tak možno toto divácky lákavé podujatie organizátori zaradia opäť do programu festivalu.