TRENČÍN. Debata bola natoľko akademická, že laikom išli hlavy dokolečka. Dnes ide o termín skôr hanlivý. V ľudovej slovesnosti znamená mlátenie prázdnej slamy pri pive, kdesi vo štvrtej cenovej skupine, pričom rečnenie nikam nevedie. Posledné dni ma presvedčili, že mlátiť prázdnu slamu, prepáčte, viesť akademické reči, dokážu aj akademici.
Nech sa to počúva akokoľvek zle ale na trenčianskej univerzite sa prevalila aféra s „rýchlokvasenými" inžiniermi. Tí najgeniálnejší odkojenci Alberta Einsteina zvládli štúdium za rok. Rektor zareagoval akademicky. Za všetko môžu ženy na fakulte. Oni sú tam rozvedené, majú osobné problémy a tak si ich riešia. Názor hodný rektora. Natískajú sa dve alternatívy. Buď o stave nevedel a to je veľmi zlé, lebo šéf by mal vedieť čo sa mu deje za rektorskou zadnicou. Alebo o stave vedel a nekonal a to je ešte o pekných pár stupňov horšie.
Výrok o ženách je hodný interiéru neďalekého hostinca u Václava, ale nie akademickej pôdy. V každom prípade je treba tento výrok vygravírovať do zafírovej tabuľky a osadiť ju na čestné miesto do hradnej skaly, hneď povedľa rímskeho nápisu. Prednesenými slovami urazil nielen všetky ženy ale aj všetkých normálnych ľudí. Dúfam, že pri príležitosti Dňa matiek alebo MDŽ prednesie v aule plamenný prejav o nezastupiteľnej úlohe žien ako láskavých matiek, pracovníčok a bla,bla, bla, prípadne kva, kva, kva. Potom dostanú zamestnankyne chlebíčky, minerálku a kvety.
Je veľká škoda, že v tejto situácii nesedí na poste rektora žena. Možno by sme sa dozvedeli, že za všetko môžu muži. Oni sú tam rozvedení, riešia si svoje osobné problémy, spermocefalointoxikácia im tlačí na mozog, chodia do masážnych salónov a potom to tak vyzerá. Celá situácia je veľkým pľuvancom do tváre všetkým študentom, ktorí titul získali poctivo a nie v „skrátenom konaní". Verejnosť si bude musieť počkať na výsledok kontroly, ktorú povedie jeden z domáceho tímu. Lenže vrana vrane oko nevykole. Asi bude všetko v poriadku, chýbajúce diplomovky sú len taká maličkosť.
Trochu mi to pripomína situáciu z roku 1974, keď sme dostali do prvého vysokoškolského ročníka nominanta z Dimitrovky, (pre mladších - Dimitrovka rovná sa Chemické závody Juraja Dimitrova, dnes ešte chvíľu Istrochem), ktorý, čuduj sa svete, nemal maturitu. Vypadol pri prvej skúške. Je veľmi pravdepodobné, že osud „rýchlokvašákov" bude v praxi rovnaký. V dnešnej tvrdej dobe si žiadny podnikateľ nevezme na krk absolventa s diplomom len preto, že diplom vlastní. Za pár mesiacov hodnotu diplomu prekukne. A potom...
Posledným klincom bolo ministerské vyjadrenie, že: „v Trenčíne sa možno vôbec nič nestalo". Hoci som muž, dám sa asi k feministkám. A budem na schôdzach beztrestne viesť akademické reči. Bez baretky a bez reťaze okolo krku. Nie som predsa Dunčo aby som mal reťaz.
Chcel by som vidieť farbu akademických tvárí, keď by im na palube Boeingu 747 letiaceho na akési nezmyselné zámorské sympózium, (ľudovo - šimpanzium), letuška ľúbozvučne oznámila piatimi jazykmi, že prvým pilotom je absolvent Trenčianskej univerzity, ktorý riadenie lietadla namiesto siedmich rokov zvládol za pol roka. Na záver úvodného privítania by im letuška popriala príjemný a ničím nerušený let a rozdala Rohypnol.