TRENČIANSKE TEPLICE Rodičia Andrea a Miloš Kyselicovci na svoje ratolesti nedajú dopustiť. Podľa mamy Andrey sa všetko dá stihnúť, keď si rozdelia úlohy a čas. „Ja si občas idem aj zabehať, alebo zájdem do sauny, keď je viac času," povedala Andrea. So starostlivosťou o deti im stále pomáha babička.
Sestry sa nepodobajú, mýlia si len chlapcov
Dievčatá Hanka a Janka sa na seba veľmi nepodobajú, chlapci sú však naopak na nerozoznanie. Podobnosť chlapcov robí podľa nej problém aj starej mame, ktorá ich niekedy popletie, keď ich ukladá do postieľky. Keď k nim v noci vstávame, potom sa im aj naopak prihovárame, pretože nevieme, ktorý je ktorý," smeje sa mama Andrea. K postieľkam vstávajú rodičia v noci každú chvíľu. Deti sa budia rozdielne, hlavne chlapci. Naopak Hanka prespí celú noc.
Fotogalériu k článku si môžete pozrieť tu.
Deti rovnako neobliekajú, podľa rodičov by to pre ne nebolo dobré. „Vravela nám aj lekárka, že deti potom strácajú vlastnú identitu. Dokonca nám odporučila, aby sme ich nedávali do jednej škôlky. V meste však máme iba jednu, tak to máme vyriešené. Možno ich rozdelia aspoň do viacerých tried." Do škôlky by mohli ísť už o dva roky, vraj sa tam na nich veľmi tešia.
Štvorčatá už robia prvé kroky
Deti sú podľa nej povahovo veľmi podobné, až na malé rozdiely. „Každý deň je to iné, raz je dominantnejší jeden raz druhý," opisuje mama. Hanka, podľa nej, nepotrebuje veľa pozornosti, to skôr chlapci. Ona sa aj sama zahrá. Je z nich najtichšia, aj najviac trpí, chlapci ju stále ťahajú za vlasy a hryzú. Janka je zasa hovorca rodiny. „Kričia ale všetci rovnako," povedal otec Miloš. Pomaly sa púšťajú už na vlastné nohy a začínajú chodiť. Janka už spravila pár krôčikov aj sama, ostatní to zatiaľ len skúšajú. Najrýchlejšie sa ale všade po byte dostanú lezením. „Koberce v izbách to trošku utlmia, keď sa ale hrajú na chodbe, tak to je riadny buchot. Susedovi pod nami sa to veľmi nepáči," hovorí mama.
Ustrážiť štyroch malých človiečikov nie je jednoduché. Každú chvíľu sa niektoré niekam rozbehne, prichádza aj k súrodeneckým zvadám, najmä o hračku, ale krikom sa domáhajú aj pozornosti rodičov. Mamina i otecko majú však len po dve ruky a všetci naraz sa im do náručia nezmestia. Každému to však vynahradia pred spaním. „Vtedy postupne jedno po druhom vezmem na ruky a pohojdám, zaspievam a uložím spať," povedala Andrea.
Ak chce však urobiť medzi nimi pri hraní poriadok, musí sem - tam na ne aj zvýšiť hlas. Ako každé dieťa v ich veku, všetko chytajú, do úst dávajú všetko, čo nájdu. Špeciálnu metódu, či postup, ako všetko zvládnuť, však rodičia štvorčiat nemajú. „Nič sa vymyslieť nedalo. Čo treba, to urobíme."
Na prechádzku sa chystajú skoro hodinu
Keď idú Kyselicovci niekam na výlet, musia ísť na dvakrát. Do auta sa jednoducho nezmestia. V lete bola celá rodina na dovolenke v Nitrianskom Rudne. „To sme išli dokonca na troch autách, bolo toho strašne veľa, čo sme museli zobrať so sebou."
Ľudia nielen mimo domova, ale aj priamo v Tepliciach sa pri nich stále pristavujú a pýtajú sa na štvorčatá. „Teraz ešte viac ako zo začiatku. V meste sa kúpeľní hostia stále striedajú, takže je to pre nich nové. Zastavujú sa pri nás, fotia sa s nami a čudujú sa, že sú všetky naše," hovorí otec Miloš. Deti si na ľudí zvykli. Pozornosť sa im podľa rodičov dokonca páči.
V lete chodili s deťmi von dvakrát za deň. Kým sa vychystali, prešla takmer hodina. Teraz, keď je chladnejšie, snažia sa chodiť na prechádzku aspoň raz denne. „V lete sa nám stávalo, že sa nám pokakali, keď sme už boli poobliekaní na chodbe. A tak všetko odznova."
Denne minú najmenej dvadsať plienok
Cez deň spotrebujú minimálne dvadsať plienok. „V lete, keď jedli veľa ovocia, sa pokakal každý aj šesťkrát za deň. Iba vonku nekakali, to si odpustili To jeden človek celý deň iba prebaľoval," spomína Andrea.
Podľa rodičov sú všetci veľkí jedáci, spapajú všetko, čo mama navarí. Preto aj keď sa primátor Teplíc Štefan Škultéty, ktorý nechýbal medzi gratulantmi, rodičov pýtal, čo chcú pre deti na narodeniny, odpovedali: jednoznačne stravu. A tak dostali instantné kašičky.
Prvé narodeniny oslávili štvorčatá doma s rodinou. Dostali štyri veľké torty. „Oslavovali sme v malom, počkáme kým budú starší a potom spravíme väčšiu oslavu, aby si to aj oni užili," povedala mama. Hračiek majú deti dosť, mamina im požičala z jednej reštaurácie detský domček na preliezanie. Dostali však aj jeden špeciálny darček. „Od kamaráta dostal každý zväzok balónov. Na nich bola priviazaná obálka s ich fotkami a básničkou, ktorú vypustili do neba. Leteli niekam na Žilinu a možno pristanú až v Poľsku."
