Dodnes sa považuje za najšľachetnejší spôsob poľovania.
KOSTOLNÉ. Dvanásť popredných sokoliarov z celého Slovenska počas súťaže zorganizovanej 3. septembra Poľovníckym združením Vršná - Kostolné dokázalo, že Sokoliarom Tomášom sa dejiny loveckého umenia u nás neskončili. V nádhernom slnečnom počasí predviedli množstvu divákov v akcii deviatich vycvičených sokolov a troch jastrabov. Tí napriek domácemu odchovu nestratili štipku zo svojej vrodenej dravosti.
Sokoliarmi boli králi, cisári i pápež
Vycvičených operených dravcov využívali naši predkovia pred tisíckami rokov. Pre príslušníkov kočovných kmeňov na náhorných planinách Strednej Ázie slúžila nimi prinesená korisť ako jeden z mála zdrojov obživy. Šíra step im nedovolila nepozorovane sa priblížiť s lukom a šípmi na dostrel k lovenej zveri. „Napriek štvortisícovej histórii sokoliarstva sa dravcov sa nikdy nepodarilo domestikovať tak, ako psa alebo koňa. Nedá sa to. Je schopný nám uletieť aj dnes a zaradiť sa do voľnej prírody," uviedol organizátor súťaže Ľubomír Málek. Sokoliarstvo neskôr preniklo aj na panovnícke dvory.
Fotogalériu k článku si môžete pozrieť tu
Vášnivými stúpencami tohto spôsobu lovu sa stal aj francúzsky kráľ Ľudovít XIII., anglický kráľ Henrich VIII., rakúsky cisár Maximilán I. i pápež Gregor Veľký. Aj vládca Veľkej Moravy Svätopluk sa rád zúčastňoval lovu s vycvičenými dravcami. Legendy v tomto smere neobchádzajú ani mladého vierozvestca Konštantína a cárovnú Katarínu II. Do strednej a západnej Európy sa sokoliarstvo dostalo z Kyjevskej Rusi.
Chovať dravcov v zajatí je veľký problém
Jastraby a sokoly sa u sokoliarov dožívajú aj pätnásť rokov. Orly, s ktorým lovia srnčiu zver, až päťdesiat. Napriek tomu dochovať mláďa dravca v umelom chove je malý zázrak. „Mláďatá odchovávame s prirodzenými pármi alebo umelou insemináciou. V tomto roku sa mi podarilo odchovať jastraba a predtým niekoľko loveckých sokolov. Znáška sokolov je síce dobrá, ale väčšinou bývajú vajíčka čisté. Každé mláďa je úspechom. Nie je to ako chovať kuratá," zasmial sa Málek. V domácich pomeroch sa dravé operence kŕmia väčšinou jednodňovými kurencami. Tie chovatelia berú z liahní, ktoré vyraďujú kohúty.
„Domácim" dravcom sa nevyhýbajú ani choroby. „Od holubov môžu dostať trichomoniázu, vyskytujú sa aj otlaky nôh. Môžu ochorieť aj od nakazeného mäsa," informoval skúsený chovateľ. Ak je však dravec dobre živený a každý deň lieta, chorobám sa úspešne vyhne.
Dravce vo vzduchu by sa napadli a zabili navzájom
Dravec má osemkrát lepší zrak ako človek. „Preto im pred súťažou zakrývame oči čiapkou. Uvidí aj dva kilometre vzdialenú korisť a chce vyraziť z ruky a je potom nervózny. Inak je to kľudný tvor," vysvetlil Málek. Zistilo sa, že sokol sťahovavý zbadal vábničku zviazanú z dvoch vraních krídiel z diaľky 1660 metrov. Na oblohe sa nesmú stretnúť ani dva dravé vtáky súčasne, v súťažiach sa preto púšťajú jednotlivo. V prírode má každý dravec svoje miesto, ktoré si vytvorí aj počas pretekov. „Keď ho pustím, považuje dané územie za svoje teritórium. Druhý loviaci jedinec by ho považoval tiež za svoje a obaja by sa navzájom napadli a zabili," povedal Málek. Sokol loví po odňatí čiapky z krúživého čakania až vo výške 120 metrov. Podľa Málka je však úspešný jeden zo siedmich útokov. Na pochvalu po úspešnom love by však dravec nereagoval. Pre neho je dôležitá iba potrava.
Lovia takmer tristokilometrovou rýchlosťou
Na súťaži v Kostolnom predviedlo svoje schopnosti deväť sokolov a tri jastraby. „Rozdiel v sfarbení samca a samičky nie je. Samička je však o tretinu väčšia ako samec. To platí pre všetky dravce," vysvetlil divákom Málek. Diváci videli aj sokola privezeného zo Škótska. Niekoľko sokoliarov predstavilo aj raritu, ktorú dochovali umelou insemináciou. „Je to kríženec sokola sťahovavého a sokola loveckého. Takéto skrížené dravce sa vo voľnej prírode vôbec nevyskytujú," dodal sokoliar Martin. Pomocou sokolov a jastrabov lovia poľovníci najmä bažanty a zajace. Útočiaci dravec dosahuje počas razantného letu rýchlosť až tristo kilometrov za hodinu. Jastrab dokáže robiť rýchle kľučky a dobre manévrovať. Je nebojácny a loví aj v kríkoch. „Sokol loví iba vo vzduchu. Pri vysokej rýchlosti by sa mohol zabiť o zem. Mnoho ich však zahynie v elektrických drôtoch," dodal Málek.
