NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Rekonštrukcia námestia pred niekoľkými rokmi bola k vyše päťdesiatročnému stromu neúprosná. Nepreniknuteľná dlažba a obkladové kamene položené až ku kmeňu stromu jeho korene zaživa pochovali. Strom postupne vysychá a je možné, že blížiace sa Vianoce budú pre jeho pestrofarebne vyzdobené a svietiace konáre tými poslednými. Podľa pestovateľa Františka Mikláša z Lesnej správy v Novom Meste nad Váhom mu už zrejme niet pomoci.
Smrek sa ocitol v zlom prostredí bez vlahy
Desiatky metrov vysoký smrek bol počas sviatkov vždy nádherne vyzdobený a dotváral čaro Vianoc. Dnes sú viac ako dve tretiny stromu preschnuté. „Nachádza sa v nevhodnom prostredí. Je tam veľké sucho a značný deficit vody, odkedy bolo námestie vydláždené. Dovtedy smrek problém nemal," uviedol Mikláš. Po vydláždení námestia dažďová voda ochádza plynule žliabkami mimo námestia.
Okrem malých priesakov neprichádza ku koreňovému systému takmer žiadna vlaha. Podľa Mikláša sú veľkým problémom aj letné horúčavy, ktoré sa na dlažbe znásobia. „Po rozohriatí vydláždenej plochy pod ním sa zvyšuje aj teplota ovzdušia. V nadzemnej časti sa môže vyšplhať až k 50 stupňom Celzia. Je tam veľké teplo a sucho," konštatoval lesník.
Výrub stromu považuje mesto za krajné riešenie
Napriek tomu, že smrek očividne chátra a živorí, snahou mesta je smrek zachrániť. Spodná tretina vlahu ešte má, ale vrch je výrazne preschnutý. Už v minulosti mal odlomený vrcholec, cez ktorý mohlo prísť podľa Mikláša tiež k poškodeniu a zahnitiu dovnútra. „Stav smreku sa výrazne zhoršil po minuloročnom údere blesku. Arboristi pripustili aj napadnutie škodcami.
Zlý stav stromu je spôsobený kombináciou príčin. Výrub stromu však považujeme za krajné riešenie a v súčasnosti ho neplánujeme. Rozhodli sme sa ho zatiaľ ponechať, je dominantou námestia," uvádza vo svojom stanovisku mesto. Ak by sa predstavitelia mesta rozhodli smrek odstrániť, nebol by to pre skúseného pilčíka problém. „Chlap, ktorý pracuje s pílou v lese, ho zloží v takomto priestore za pätnásť minút," tvrdil Mikláš.
Výsadba smrekov v nízkej nadmorskej výške je rizikom
Smrek je drevina, pre ktorú je v našich podmienkach najvhodnejšia nadmorská výška 800-1000 metrov. Vyhovuje mu aj poloha Javoriny či Považského Inovca, kde ho pestujú. „Obľubuje vlhkejšie klimatické a pôdne prostredie a na námestí trpí úplným nedostatkom vody. Javorom, ktoré sú tu okrem dominantného smreka v súčasnosti vysadené, to až tak nevadí. Je odolnejší voči suchu. Otázne je, ako budú reagovať, keď vyrastú do výšky a budú potrebovať viac vlahy," povedal Mikláš.
Podľa jeho slov v severnejších mestách Slovenska v Žiline a Poprade, by smrek mohol prežiť aj na námestí. „Pokiaľ však zabetónujú alebo zaasfaltujú plochu okolo neho, tak mu nepomôže nič," varoval. Pomery v Novom Meste nad Váhom by zvládla odolnejšia borovica. Tá by však pre vianočný stromček bola úplne atypická.
Novomestský smrek na námestí obdivovali aj Austrálčania
Vianočný stromček je spolu s najväčším vyrezávaným betlehemom na Slovensku atrakciou pre turistov. „Vidieť vyzdobený smrek bol pre kamarátku Chris Johnston z Austrálie nezabudnuteľný zážitok. Všetko si fotila, strom sa jej páčil, oni takéto vianočné stromy nemajú a vážia si zeleň," povedala Novomešťanka Anna Struhárová, ktorá v minulosti podpísala aj petíciu za zachovanie dnes vysychajúceho smreku na námestí. „Bolo to už veľmi dávno. Ľudia vtedy výrub stromu nedovolili. Rástol tu roky a aspoň nemuseli každý rok z lesa zrezať nový strom iba na niekoľkodňové vianočné sviatky," povedala.