TRENČÍN. Hrad každoročne navštívia desiatky tisíc ľudí, návštevnosť posledné roky pomaly stúpa, no od pádu hradby v roku 2003 neprekročila hranicu sto tisíc za rok.
“Mali sme pomerne dobrú návštevnosť. Oproti iným hradným múzeám neklesla. Tento rok sa na hrade neobjavili ani žiadne nepredvídané udalosti,” uviedla riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Vlastníkom hradu je Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý v posledných rokoch investoval značné prostriedky do sanácie narušených hradieb. Tento rok vyčlenil peniaze aj na rekonštrukciu.
Múzeum plánuje na dolnom hrade opraviť kasárne zo začiatku 15. storočia, z ktorých ostali len dva vysoké múry. V súčasnosti podľa Babičovej ukončujú statický, architektonicko-historický a archeologický výskum. Na budúci rok chce múzeum začať so samotnou rekonštrukciou. Kasárne by mali nadobudnúť pôvodnú podobu. “I keď to nebude presná verzia,” uviedla Babičová.
Pri archeologickom výskume archeológovia objavili nálezy z prelomu letopočtu. Asi dva metre pod úrovňou terénu sa nachádzala keramika, črepiny, mlynské kamene, drobné bronzové predmety, ako sponky a prívesky. „Nálezy sa datujú do neskorej doby laténskej, okolo 50 rokov pred naším letopočtom až do prelomu letopočtu,“ povedal Jaroslav Somr z Trenčianskeho múzea.
Kraj tento rok na hrad vyčlenil milión eur. Okrem kasárni sa zameria na plánované odvodnenie hradu. “Sú to najslabšie miesta, najmä voda na hrade spôsobuje najväčšie problémy ako vlhnutie a padanie múrov,” uviedla hovorkyňa samosprávneho kraja Vlasta Henčelová.
História Trenčianskeho hradu sa datuje približne do 11. storočia. Prvou kamennou stavbou bola rotunda. Podľa Somra ju postavili asi v 10. storočí. Ostali z nej len základy, ktoré múzeum prezentuje v prístavbe Barborinho paláca na hornom hrade.