Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Často v jeho útrobách končia celé výplaty sociálne najslabších spoluobčanov. Ku hraniu samozrejme pivečko, borovička, cigaretka a automat sa teší ako široko otvára nenásytnú tlamu. A krčmár tiež.
Hracie automaty by bolo možné humanizovať. Teraz tam lietajú akési pomaranče, citróny, banány a slivky. Keď sú tri vraj je to výherná zostava. Neviem, lebo automaty hrať neviem a všetci známi, ktorí ich hrajú mi tvrdia, že som šťastný človek.
Ja osobne by som zostrojil nie „výherný" ale „prehrávajúci" automat. Na bubnoch by boli zobrazení ministri, poslanci a iní viťúzi. Hrajúci by do prehrávajúceho automatu vložil mincu a začal by klepať. Ak by sa na bubnoch objavili vedľa seba napríklad traja poslední ministri životného prostredia (SNS) tak potom bingo! Šup s nimi z vlády a pekne naveky. Ak by sa tam objavili tajomníci, (takzvaný tendrový bubon), zodpovední za mýtne, popolček a skleníkové plyny - šup s nimi do basy. V prípade úspechu hrajúceho na prehrávajúcom automate by občan dostal stonásobok vloženej čiastky, lebo štátu odstránením tejto suity zachránil minimálne tisícnásobok.
Na ďalšom bubne by boli politické strany. Stláčaním hracieho tlačidla by sa náhodne zostavovala trojčlenná vládna koalícia. Pre prípad niektorých výsledkov by pre istotu na prehrávajúcom automate visela motlitebná knižka, ruženec a tuba Meprobamatu. Na zapitie pol litra Fridexu. Na ďalších bubnoch by mohol byť Dalajláma, náš prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, náš Veľký Brat. Ak sa na hracích bubnoch pomedzi našu svätú trojicu náhodou objaví Dalajláma, treba s ním ihneď vyraziť dvere smerom na východ a venovať sa Jobbiku a Kotlebovi, hoci tým Nobelova cena akosi náhodou ušla.
Nieto času. Treba sa venovať guľášu a pivu v kelímkoch s logom istej nemenovanej vládnej strany, ktorá guľáš i pivo v rámci privatizácie Slovenského národného povstania rozdávala pre istotu zadarmo. Možno by bolo vhodné zastaviť Dalajlámu niekde v strede mosta, (keďže prichádza na súkromnú návštevu), ale odstaviť lietadlo v polovici cesty kdesi nad Iránom, aby nám tu náhodou neodhalil sochu šerpu Tenzinga, ktorý mal toľko drzosti, že s Edmundom Hillarym vyliezol na Čo-mo-lung-mu. A neskôr na Ama Dablam. Na ďalšom bubne prehrávajúceho automatu by mohli byť občania Slovenska s rôznymi výrazmi tváre.
Ak by sa bubnoch objavili traja, ktorí sa usmievajú, tak v ľavom dolnom konci by sa vysvietilo číslo najbližšej psychiatrickej kliniky a pre tých troch by si prišli páni v bielom, s takými svojskými košieľkami, ktoré majú dlhšie rukávy a zaväzujú ich za chrbtom.
Po odchode Dalajlámu zo Slovenska nadobudne tento kňaz určite dojem, že Nepál a Tibet sú, čo sa týka nadmorskej výšky babkine mastné vechte a že Himaláje sú v porovnávaní s názorom našich prvých mužov štátu akési obkakané krtince.
Konečne sme ho naučili zemepis. Asi sa už nevie dočkať druhej návštevy.
