Kúpili sme hriankovač. Minieme v ňom starší mierne obschnutý chlieb a ešte sa aj racionálnejšie stravujeme, lebo útroby stroja si nepýtajú žiadny tuk. Hrianky sú jediná vec, ktorá sa mi páči v amerických filmoch. Na začiatku rodinného filmu sa rodina ráno hrozne ponáhľa a všetci jedia hrianky, po americky toasty.
Na našom prístroji sa mi veľmi páči, že toasty po skončení prípravy samy vyskočia. A tak sme kuchynského pomocníka pomenovali Vyskočjanko. Presne podľa tej detskej hry, ktorú sme sa kedysi hrávali. (Ešte sme sa hrávali Kráľu - kráľu daj vojačka, ale táto hra bola zameraná len pre intelektuálne zdatnejších jedincov nakoľko v nej išlo o čo najväčší počet zlomených zápästí a vykĺbených ramien). A teraz odbočím. Ale len zdanlivo.
Povinnosti ma zaviali do najslovenskejšieho slovenského mesta - do Žiliny. Niektorí mestskí vtipálkovia ju volajú Slotovce alebo Slotovany nad Váhom. Do odchodu spoja čosi chýbalo a tak som sa rozhodol pozrieť si mesto. Klobúk dolu, zo šedého nevýrazného mesta sa za pár rokov stalo krásne mesto na každodenné žitie.
Schádzajúc po schodoch z hlavného námestia smerom ku stanici šiel som okolo skupiny škôlkárov. Dve učiteľky, asi dvadsať detičiek vo veku možno 4 - 5 rokov. A potom to prišlo. Tenký detský hlások ľúbozvučne zanôtil „p..a". Šklblo ma. Lebo som si myslel, že som zle počul. Prispôsobil som rýchlosť chôdze ešte chvíľu som popri skupinke kráčal. Vypočul som si kompletný slovník amatérskeho gynekológa, popis príslušníčok najstaršieho povolania, skrátka si neprišli ani mužské genitálie.
Záver. Ak niekto tvrdí, že slovenský jazyk ohrozujú občania s maďarským, rusínskym či iným prízvukom tak by sa mohol zamyslieť, pokiaľ má čím. Slovenský jazyk a jeho používanie sa rozkladajú a hnijú zvnútra. Nedostatkami vo výchove, vulgarizmami v médiách ako aj „svetlými" príkladmi verejných činiteľov. Najprv kamarátka, neskôr nekamarátka, potom kamarátka, potom zasa nekamarátka a teraz už definitívne kamarátka chcela Janka nakopať do gúľ a on ju zato posielal spravovať verejné hajzle. Nuž pekný príklad pre mladých slovenských rodoľubov.
Takže vyskoč Janko!