Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Prvý salón sa konal v roku 1993 a vtedy sa ho zúčastnilo 44 výtvarníkov, naposledy 14. ročník bol v roku 2006. Nasledovala prestávka spôsobená podľa Jarky Tichej z Trenčianskeho osvetového strediska zámerom správcov rekonštruovať synagógu. Napokon k nej nedošlo, a tak sa rozhodli salón v týchto priestoroch opäť zorganizovať. „Toto je najlepší priestor, je to blízko k ľuďom, na hrad sa nikomu nechcelo chodiť. Kultúra musí chodiť za ľuďmi, neviem, či sa dočkáme, že ľudia prídu za kultúrou," skonštatovala Tichá.
Po prestávke vystavuje menej výtvarníkov
V máji sa konalo tiež v synagóge Výtvarné spektrum, na ktorom prezentovali svoju tvorbu aj viacerí z účastníkov salónu. Ako vysvetlila Tichá, spektrum je súťažné podujatie, na salóne je v podstate voľná účasť, obmedzená len počtom prác, vzhľadom k priestorovým možnostiam synagógy. „V minulosti vystavovalo aj 70 autorov, limit bol do päť prác, prestávka spôsobila, že na tohtoročnom 15. salóne je ich menej. Keď je viac prác, viac návštevníkov si tu nájde to svoje, ale na druhej strane to dostalo zase vzduch," povedala Tichá.
Význam salónu je aj v tom, že sa na ňom objavia aj ľudia, ktorí výtvarne tvoria, ale nikto o nich nevie a takto dostanú príležitosť a najmä spätnú väzbu, ako ich tvorba oslovila odborníkov aj verejnosť. „Na salóne sa prezentuje zväčša amatérska tvorba, alebo výtvarníci, ktorí vyšli z amatérskeho prostredia," objasňuje Tichá. Ako dodala, medzi 45 autormi sú aj niektorí vytrvalci ako Július Činčár, Július Remper či Jozef Švikruha. Tí podľa nej vystavovali doteraz na každom spektre. „Priala by som si, aby tu boli viac zastúpení autori zo širšieho okolia. Sú tu z Púchova, Dubnice, Myjavy, Považskej Bystrici, ubudlo z Prievidžanov, ktorí majú novú výstavnú sieň.
Obrazy vozí z Myjavy autobusom
Medzi pravidelnými autormi je aj Viktor Vdoviak z Myjavy. „Je to zlatý človek. Ten príde a prinesie obrazy, napriek komplikovaným spojeniam si práce príde po skončení opäť zobrať," okomentovala Tichá.
Vdoviak na seba prezradil, že maľoval už v škôlke, navštevoval aj ľudovú školu umenia a vyštudoval umelecko remeselnú školu. Aj dnes v umeleckej tvorbe pokračuje a venuje sa keramike a nábytkárstvu. „Maľovanie je môj koníček, som amatér a tak si nechávam voľnosť v tvorbe a môžem maľovať, čo ma baví a čo chcem. Najčastejšie robím portréty a postavy oblečené v našich myjavských krojoch, tie reprezentujú náš kraj a folklór," povedal. Jeho obrazy si odnášajú najmä zahraniční návštevníci myjavského folklórneho festivalu a sú dnes v zbierkach v Amerike či Austrálii.
Maliar myjavského folklóru
„Na Myjavsku sa všetko točí okolo folklóru a folklórnych slávností. Vyrastal som tam, a tak mám k tomu blízko aj ja. Portrétoval som mnohých členov súboru Kopaničiar, je to zaujímavejšie ako fotka. Väčšinou robím len portréty alebo len postavy a každý obraz je jedna postava, snažím sa tam zachytiť ich dušu," hovorí Vdoviak.
Okrem portrétov sa venuje aj ilustráciám. „Pri portrétoch sa snažím o realizmus, čo vidím, to je aj na obraze, pri ilustráciách zachádzam do surrealizmu a môžem viac využívať fantáziu."
