V Trenčíne vyvlastňujú majiteľov pozemkov v okolí železničnej trate. Tí, ktorí pozemky železnici nepredali, môžu na vyvlastnení získať.
TRENČÍN. Železnice Slovenskej republiky začali pre plánovanú modernizáciu trate v meste vyvlastňovacie konanie. Týkať sa bude tých majiteľov, ktorí doteraz svoje pozemky nepredali.
Kúpne zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve, ktorou by majitelia súhlasili so vstupom na pozemok a zriadením vecného bremena zasielali Železnice Slovenskej republiky prostredníctvom poverených firiem. Majetkovoprávne vysporiadanie pre ŽSR zabezpečuje spoločnosť Reming Consult, a.s. Bratislava a pre ňu zase spoločnosť Geodet-real. Tá dokonca rozoslala omylom zmluvy aj tým vlastníkom, od ktorých už ich domy vykúpilo Mesto. Ľudí oslovovala listom aj spoločnosť GEO3, ktorá vypracovala pre Reming geometrické plány na trvalé a dočasné zábery pozemkov. Pozemky a nehnuteľnosti vykupovalo pre železnice aj mesto Trenčín.
Zmluvy neboli pre ľudí výhodné
Návrhy zmlúv, ktoré Trenčania dostávali neboli podľa obyvateľa Orechového Norberta Brázdu pre nich výhodné. „Podpísaním zmluvy by som im dovolil urobiť hocičo hocikedy na mojom pozemku, a to bez bližšieho určenia. S tým, že niekedy v budúcnosti, keď to bude postavené, si oni určia náhradu, ktorú mi zaplatia. Takáto zmluva sa jednoznačne nedala podpísať," povedal Brázda.
Rovnako právnik, ktorý tieto zmluvy videl, radil majiteľom, aby ju nepodpisovali. „Zmluva je v ich neprospech. Chýbajú mi tam konkrétne podmienky. Ak budú železnice chcieť, nech sa domáhajú zriadenia vecného bremena súdom. Inak budú ťahať za kratší koniec."
Podľa Zuzany Chupáčovej z odboru komunikácie ŽSR je však zmluva štandardná a odsúhlasili ju príslušné odbory spoločnosti. „Pri vlastníkoch, ktorí zmluvy nepodpíšu, dôjde k vyvlastneniu. Takto budeme postupovať aj v prípade, ak oslovení vlastníci ani na ďalšiu výzvu nezareagujú," uviedla vlani pre MY Trenčianske noviny Chupáčová.
Nie všetci účastníci konania však tieto výzvy obdržali. Problém vznikol pri rozposielaní zmlúv a oznámení o vyvlastňovaní majiteľom pozemkov. Často totiž nie je známe miesto ich bydliska. „Ja som sa presťahoval, nový návrh zmluvu mi však poslali na starú adresu. List sa im vrátil ako nedoručený a tým to považovali za vybavené," hovorí Brázda. On sám sa o tom, že jeho pozemok je vo vyvlastňovacom konaní, dozvedel náhodou na katastrálnom portáli. „ Pozeral som si svoj list vlastníctva a zistil som, že môj pozemok je vo vyvlastňovacom konaní."
Majitelia mohli z predaja získať viac
Podľa Brázdu je však aj v prípade vyvlastňovacieho konania priestor na vyjednávanie o cene. Ľudia teda nepodpísaním zmluvy nemali čo stratiť, mohli len získať.
„Museli však na návrh zmluvy reagovať a poslať späť svoj návrh zmluvy s podmienkami. Dokonca náhrada za vyvlastnenie je rovnaká ako cena, ktorú ponúkali. Nedávali majiteľom teda pri predaji o nič viac, ako pri vyvlastnení," hovorí. Pri vyvlastňovaní má podľa neho človek viac práv ako pri predaji. Okrem toho, ak sa v prípade vyvlastnenia do dvoch rokov nezačne s plánovanou stavbou, pôvodný majiteľ má nárok na vrátenie majetku.
„Majitelia predávali svoje pozemky, dá sa povedať pod tlakom, pretože sa zľakli, že budú vyvlastnení. A predali to za nižšiu cenu, ako dávajú teraz. Mne ponúkli v novej zmluve za meter štvorcový o tisíc slovenských korún viac ako vlani. Ľudia mohli z toho vyťažiť viac," dodáva Brázda.
