TRENČÍN. Novostavby i rekonštrukcie verejných budov na telesne postihnutých pamätajú. Do úradov, na poštu či do banky sa vozíčkári dostanú pomocou nájazdov, špeciálnych plošín alebo výťahov. Ich bezbariérovosť upravuje zákon, na ktorého dodržiavanie dohliada stavebný úrad.
Horšie je to s pohybom po chodníkoch i po Mierovom námestí. Na mačacích hlavách v centre mesta majú vozíčkári čo robiť, aby sa neprevrátili.
„Často je krásne urobený nájazd do budovy, ale po rozbitom chodníku sa k nemu telesne postihnutí nedostanú," hovorí Elena Rónaiová zo Slovenského zväzu telesne postihnutých (SZTP). Aj keď časť mesta sa dá podľa nej považovať za bezbariérovú, stále je asi sedemdesiat percent pre ľudí s postihnutím nedosiahnuteľných.
Na stanicu sa sami nedostanú
„Veľký problém robí cesta na železničnú stanicu. Bez auta tam nie je možné sa dostať," povedala Rónaiová. Jediný podchod pri hoteli Tatra má len strmé schodisko, najbližší priechod pre chodcov je vzdialený takmer kilometer. Ani ten však nie je bezbariérový.
„Mesto má od roku 2006 spracovaný projekt na rekonštrukciu podchodu. Jeho súčasťou je aj výťah pre telesne postihnutých," povedala Martina Dušová z kancelárie primátora Trenčína. Rekonštrukcia podľa nej nadväzuje na modernizáciu železničnej trate a výstavbu križovatky pred hotelom.
Z Hasičskej sa dá zísť len po schodoch
Podobná situácia ako na stanici, je podľa Rónaiovej aj na Hasičskej ulici. Hoci mesto nakúpilo nízkopodlažné autobusy, vodiči sa s nimi nemôžu dobre dostať ku krajom chodníkov. „Autobusy sú veľká pomoc. Človek s ťažkým telesným postihnutím sa však do centra mesta hromadnou dopravou nedostane. Ak vystúpi na Hasičskej, musí buď prekonať schody, alebo urobiť obrovskú obchádzku popri synagóge. To je pre väčšinu nezvládnuteľné," vysvetlila Rónaiová.
Problémová je aj knižnica
Staré schodisko komplikuje vstup aj do Krajskej knižnice na Námestí SNP. Budova nie je podľa slov hovorkyne Trenčianskeho samosprávneho kraja Vlasty Henčelovej majetkovo vysporiadaná. „Stále patrí mestu Trenčín. Vyriešenie bezbariérovosti v tejto veľkej poschodovej budove by si vyžiadalo veľkú a finančne nákladnú stavebnú úpravu, a my do cudzieho majetku investovať nemôžeme," povedala Henčelová. Bezbariérový prístup však podľa nej zabezpečili do pobočiek na sídlisku Juh a na Dlhých Honoch.
V dome armády len na prízemie
Úplne bezbariérový nie je ani dom armády na Hviezdoslavovej ulici, kde sa konajú divadelné predstavenia i kultúrne akcie. Do vstupných priestorov sa vozíčkari dostanú bez problémov, do hľadiska iba bočným vchodom.
„Je nevyhnutné zaobstarať plošinové výťahy na prístupových schodiskách. Dúfame, že nám vedenie vyjde čo najskôr v ústrety a zakúpi ich," hovorí Tatiana Blichová zo SZTP. Veliteľ síl výcviku a podpory Miroslav Kováč, pod ktorého budova spadá, povedal, že o podobnom riešení sa uvažuje v horizonte troch-štyroch rokov. „Je to otázka peňazí, ktoré nám vyčlení ministerstvo obrany," povedal.
Bez auta by sa nikam nepohla
Tatiana Blichová má umelé kolenné kĺby a podľa vlastných slov by sa bez auta nikam nepohla. „Úplne bezbariérové nie je žiadne mesto. Realizáciu nákladnejších úprav ovplyvňujú finančné prostriedky," hovorí Blichová. Ako projektantke jej dáva mesto na posúdenie niektoré bezbariérové riešenia v novostavbách, alebo pri rekonštrukciách. „V prípade potreby spracovávam ťažko telesne postihnutým projekty bezbariérových úprav, ktoré sú potrebné pre požiadanie o príspevok," povedala Blichová.
Ako občianske združenie SZTP nemá páky na to, aby súkromných investorov prinútilo vyjsť im v ústrety. Situácia sa však podľa Blichovej v posledných rokoch zlepšila. „Kedysi sme si priali mať aspoň jedny bezbariérové potraviny. Vo väčšine nových obchodných budov, alebo čerpacích staníc sú už dnes bezbariérové vstupy," povedala Blichová.