TRENČÍN. V deskriptívnej geometrii - rovnobežky, v živote - podobné alebo zhodné situácie. Všade ma obklopujú paralely. Za posledné roky je toto piaty fejtón, ktorý začnem starým komunistickým vtipom. Nehovorím o dnešku. Skutočne ide o vtip z obdobia spred roku 1989. Ak sa vám niečo bude zdať podobné, som v tom nevinne. Vytvorili ste si vlastnú paralelu.
Takže.
Predseda komunistickej vlády nemohol nikde zohnať partiu upratovačiek, ktoré by upratovali v budovách vedenia štátu. Na konkurz sa prihlásila skupina ľudožrútov vedená náčelníkom, ktorý mal v brčkavých zapletených vlasoch zaštrikované stehenné kosti bývalých občanov bielej pleti, ktoré mu poslúžili čoby priebežná potravina. Prácu dostali. Štyri týždne bolo všetko krásne vyupratované až sa jedného dňa stratil vrátnik. Predseda vlády si zavolal ľudožrútov a vypytoval sa ich, či ho náhodou nezožrali. Svorne zapierali. Keď ostali ľudožrúti sami, spýtal sa náčelník svojej družiny:
„Kto z vás ho zožral?"
Vzadu sa nesmelo zdvihla jedna ruka. „Ty somár sprostý! Už štyri týždne tu žerieme ministrov a nik si ničoho nevšimol! A ty zožerieš jediného užitočného človeka vo vládnej budove!"
Nuž a naspäť k realite. Alebo ak chcete k paralelám. Začiatkom leta sme sa do sýtosti vyreferendovali. Predstrčili nám pod nos papier, že vraj či chceme Aupark abo nie. Pritom už bolo všetko dávno - dávnučko dohodnuté a dukáty boli dávno - dávnučko preliate do správnych kešení, lebo volebné obdobie sa kráti a vnukov treba finančne zabezpečiť. Že vám to čosi pripomína z bývalého režimu? To je asi len náhoda. Hoci aj vtedy už bolo rozhodnuté dávno pred voľbami. A ďalšia paralela. Červení súdruhovia pravidelne chodievali otvárať obdobie žatvy. Naši noví spasitelia si vybrali skontrolovať žatvu obec Bánov. V duchu komunistických tradícií podal jeden minister ruku pánovi s kosou a ten potom uťal pár byliek pšenice. Tým ministrom bol minister vnútra. Úžasné! Nabudúce by mohol žatvu otvárať minister ponorkového loďstva, prípadne minister kozmických letov. Veď kto už rozumie poľnohospodárstvu viac ako minister vnútra? Aj súdruhovia chodili otvárať žatvu. Najprv jeden súdruh prišiel na pole a znalecky požmolil klas pšenice. Tým pádom bolo národu jasné, že všetko bude v poriadku. Ale snáď najkrajšie „čaro nechceného" spáchal denník Pravda. Uverejnil fotografiu pohlavárov ako si na JRD znalecky prezerajú chov svíň. Pod fotografiou sa skvel text: „Súdruh XYZ si prezerá úspešný chov malých prasiatok. Súdruh je druhý sprava". Možno malo byť teraz v novinách napísané: „Minister vnútra podáva ruku poľnohospodárovi. Minister je ten bez kosy". Ďalšia paralela, ktorá sa priam núka pod nos je náhodná podobnosť „manierov" terajšej a minulej verchušky. Vlastne vôbec nejde o náhodu. Veď červenú farbu na zelenú nik nepremaľuje. Najmä ak sú súčasní maliari z toho istého bývalého košiara. Všetky tieto paralely mi z duše vadia. Jediné rovnobežky, ktoré mi na Slovensku naozaj nevadia sú koľajnice.
Z vysokej školy poznám spolužiaka z exotického štátu Papua -Nová Guinea. Občas mi niečo odmailuje. Poprosím ho, či by nevedel zohnať nejakú partiu na upratovanie. Veď poriadok vo vládnych budovách musíbyť!