Až priveľmi exaktne nadefinované podmienky konkrétnych výziev a nejednotnosť postupov a administratívnych úkonov na jednotlivých ministerstvách sú hlavnými bariérami, ktorých dôsledkom je slabé čerpanie prostriedkov z eurofondov.
TRENČÍN. Fondy by mali byť viac otvorené a ak sa zistí, že niektoré aktivity vo výzve nie sú, v ďalšom kole by sa tam mali objaviť, aby samosprávy mohli žiadať prostriedky. "Rovnako by bolo potrebné, aby sa ministerstvá snažili podmienky a celý administratívny proces čo najviac unifikovať a zjednodušiť ho tak pre samosprávy," povedal špecialista pre stratégiu trenčianskeho magistrátu Vladimír Škola s tým, že problémom je často aj pretlak projektov, keď napríklad o rekonštrukciu základných škôl má na Slovensku záujem asi každá obec a mesto.
Podľa neho má mesto Trenčín svoju stratégiu na predkladanie projektov. "Mestské zastupiteľstvo schválilo zásobník projektov mesta a na základe priorít reagujeme na jednotlivé výzvy. Momentálne realizujeme dva veľké vzdelávacie projekty. Už v minulom roku sme odštartovali projekt vzdelávania zamestnancov mestského úradu. Z Nórskeho finančného mechanizmu sme naň získali 350.00 eur (10,54 milióna Sk) a do roku 2011 absolvuje vzdelávanie 200 úradníkov v oblasti regionálnej ekonomiky, kvality, počítačových zručností, jazykov a podobne," doplnil Škola.
Druhým vzdelávacím projektom je vzdelávanie formou e-learningu v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia. Z eurofondov naň získali 310.000 eur (9,34 milióna Sk) a podľa Školu prebieha od marca tohto do júla budúceho roku. Zameraný je na proklientsky prístup, komunikáciu, asertivitu, zvládanie stresových situácií a predovšetkým na prácu so zaručeným elektronickým podpisom.
"V štádiu hodnotenie sú momentálne ďalšie tri projekty na rekonštrukciu troch základných škôl v meste, ktoré sme podali len nedávno. No a čaká nás príprava niekoľkých ďalších projektov. Najbližšie je to finančne náročný projekt v rámci operačného programu informatizácia spoločnosti. Výzva je určená iba pre krajské mestá a v rámci celého Slovenska je na informatizáciu miest pripravených z eurofondov 22 miliónov eur (662,77 milióna Sk)," doplnil Škola.
Jedným z problémov čerpania prostriedkov z eurofondov najmä na projekty investičnej povahy je podľa neho nielen administratívna, ale aj technická a finančná náročnosť. "Samosprávy musia predložiť kompletnú projektovú dokumentáciu, potrebné sú rôzne povolenia, finančné analýzy, čo predstavuje pre samosprávy výrazné finančné zaťaženie. Niektoré programy spadajúce priamo pod Európsku komisiu fungujú len na báze refundácie," zdôraznil Škola s tým, že obce a mestá musia selektovať svoje zámery, aby dokázali financovať nielen projekt, ale aj jeho implementáciu.