Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Človek, ktorý by čakal, že budú postupne zbojníci kapať, by sa asi neprestal čudovať. Zbojníkom sa nevídane darí. Odvtedy je jasné, že zbojníkom sa nad Tatrou zablýskalo na nečakane dobré časy. Aj Hrajnoha topiaci sa v bystrine by pochopil, že s hlavným zlodejom je lepšou cestou spoluzbíjať ako naťahovať sa s ním v akejsi studenej liptovskej riave.
Prvé, také na pohľad celkom nevinné zbíjanie, nám priniesla súkromná televízia. Stačilo zavolať na telefónne číslo 123 a za chvíľu sa vozíte v novom kabriu Alfa Romeo. S vetrom vo vlasoch a rodina vytešená na celý život. Lenže... Zavoláte a zistíte, že ste práve prekakali nemalé peniažky. Nuž a keď nezavoláte znova prídete aj o tie pôvodné.
A tak voláte a voláte a voláte - až nakoniec zistíte, že vás akási telefónna spoločnosť ošklbala o peniaze nehorázneho množstva a že keby ste už naozaj boli chorobný gembler, tak je rozumnejšie tú čiastku vraziť napríklad do nejakej tipovacej súťaže alebo do tej čiernej krčmovej búdy, ktorej našťastie nerozumiem a v ktorej behajú pre mňa akési nezmyselné pomaranče a citróny. Iným druhom zbíjania sú „vedomostné" telefónne súťaže. Najviac ich býva v jednom bulváre. Otázka je veľmi jednoduchá. Napríklad. Bol Juraj Jánošík:
A/ kozmonaut
B/ atómový fyzik
C/ zbojník
Nuž a pod otázkou je uvedené telefónne číslo kam treba zavolať správnu odpoveď. Vy zavoláte. Najprv vám zo záznamu prehrajú asi päťminútový komentár o pravidlách súťaže a spôsobe odovzdávania výhry. Potom už konečne nadšene zakričíte do telefónu: „Cééé". Po pár minútach si otvoríte noviny a zistíte, kdesi pod súťažnou otázkou je najmenšími písmenkami na svete uvedené, že cena za minútu telefonátu je 70 bývalých SKK. Potom už len stačí trieskať si hlavu o záhradnú hrušku nech niečo popadá a bude aspoň do suda na hruškovicu. Iným typom zbojníčenia je mestská zlodejina.
Najpopulárnejšou formou bojstva je vyberanie poplatkov za odvoz smetí. Máte dieťa na štúdiách v Anglicku? Chyba! Mestský úradník vám oznámi, že pokiaľ nemá potomok anglické štátne občianstvo trvalý pobyt v Anglicku, nedá sa nič robiť. Platíte za rodinného príslušníka, ktorý za dva roky na Slovensku neodhodil ani vyhoretú zápalku.
Alebo vám zomrie rodinný príslušník odkojený starou školou, ktorý chce mať všetko vždy „na poriadku". Zaplatí vopred a podarí sa mu zomrieť v prvej dekáde januára. Vrátenie poplatkov na celý rok za nebožtíka vám nehrozí. Hoci vysýpanie smetí zo studeného miestečka pod Juhom je naozaj zvláštna predstava predstaviteľov mestskej samosprávy.
Ďalším pekným druhom zboja je ak nájdete tesne pred Vianocami v schránke blahoželanie od telekomunikácií, dodávateľov plynu, elektriny, či tepla, ktorí vám odušu ďakujú za prejavenú dôveru. Akosi zabudnú podotknúť, že blahoželanie stálo štyri eurá a potichu sa vyskytne v cene dodávaných služieb. Takže. Proč by chom se netešili když nám Pán Buh funkci dá...
