TRENČÍN. Dobový tábor na Trenčianskom hrade aj ten rok zaviedol návštevníkov do histórie. Už štvrtý rok pripravili členovia skupina historického šermu Wagus pre ľudí zaujímavé ukážky zo života v dobovom tábore. „Tábor je rozdelený na dve časti. V jednej ukazujeme život v minulosti, v druhej je strelnica," povedal Miroslav Dužík zo skupiny Wagus.
V dobovom tábore varia na rímskej peci z Pompejí
Neoddeliteľnou súčasťou tábora je aj dobová kuchyňa. „V tábore aj varíme, návštevníkom však jedlá neponúkame." Ako vysvetlil nemôžu, pretože v podmienkach dobového tábora nedokážu dodržať potrebné hygienické štandardy. „Možno sa to podarí o rok," hovorí Dužík. Prístupná je podľa neho iba drobná ochutnávka. „Snažíme sa prispôsobiť dobovej kuchyni stredoveku, varíme jedlá podľa stredovekých receptúr, ktoré pozháňame z literatúry." Jedlo pripravujú na replike rímskej pece, ktorú našli v Pompejach. V dobovej kuchyni sa dá podľa ďalšieho člena skupiny Wagus Miloslava Križana uvariť všetko čo aj doma. „My si varíme každý deň niečo iné. Uvaríte tu všetko, len to trvá dlhšie, pretože varíte na otvorenom ohni. Dlho trvá aj príprava pece. Treba nachystať drevo, zakúriť," povedal Križan. Jedlo podľa neho väčšinou zapíjajú iba vodou. „Po správnosti by sme mali piť víno a pivo. To však malo kedysi oveľa menej stupňov ako dnes, oni mohli popíjať celý deň a nič im nebolo," hovorí Križan.
Obyvatelia tábora v ňom podľa Miroslava Dužíka zostávajú aj cez noc. „Niekedy tu aj prespávame. Dôležité však je, aby sme tu boli cez deň pre návštevníkov. Bolo by samozrejme lepšie, keby tábor fungoval aj cez noc, to sa však zabezpečiť nedá," myslí si Dužík.
V celom tábore sa podľa neho strieda asi osem ľudí. „ Podľa potreby sme tu traja alebo ôsmi. Každý z nás má svoje úlohy. Je tu kováč, ktorý sa stará o kováčsku dielnu, sú tam chlapci, ktorí sa starajú o život v tábore, remeselníci a je tu strelnica," hovorí Dužík.
V strelnici používajú špeciálnu harmaneckú strelu
V strelnici si môžu návštevníci vyskúšať puškou z osemnásteho storočia, kavaleristickú pištoľ z rovnakého obdobia. „Majú kresadlový zapaľovací systém. Najmä pre deti je tu menšia puška z 19 storočia, ktorá má už perkusný systém. Pre dospelých je atraktívnejší ten kresadlový systém a puška väčšej ráže, je to väčšia rana," povedal. Zbrane lákajú najmä mužov a chlapcov, strieľať však chodia aj ženy. Ako potvrdil Dužík niektoré z nich sú veľmi šikovné. „Okrem pušiek tu máme luky, malé a veľké, pre dospelých aj pre deti. A tomu sú prispôsobené aj šípy."
Streľbu zo zbraní si v dobovom tábore na Trenčianskom hrade vyskúšať každý záujemca. Nebezpečné to podľa Dužíka nie je, strieľajú totiž iba papierovou upchávkou. „Hovoríme tomu špeciálna harmanecká strela, pretože na upchávku sa používa toaletný papier. Ten má tie vlastnosti, že po prechode hlavňou sa roztrhá na drobné kúsky, nie je nebezpečný pre okolie. Každý strelec má samozrejme ochranné okuliare. Divákov v okolí vždy varujeme, aby si zapchali uši. Rana je niekedy naozaj veľká," dodáva Dužík.
Tábor sa rozrástol o kováčsku vyhňu
Novinkou tento rok je kováčska vyhňa. „Je to klasická vyhňa, ktorá sa používa na ohrievanie železa. Do rozžeraveného uhlia vložím železo, z ktorého potom môžem ukuť rôzne predmety. Vyrobiť sa dá všeličo. Úchyty na kosu, prívesky na kľúče, svietniky, misky. Ja teraz vyrábam záhradný nábytok," hovorí Miloslav Križan, ktorý sa v tábore o vyhňu stará. Na vyhni kuje predovšetkým on a ostatní členovia tábora, ak však má niekto z návštevníkoch záujem, k vyhni ho určite pustia. „Kto chce, môže prísť a udrieť si kladivom. Bol tu jeden chlap, ktorý si sám vyrobil polovicu svietnika," povedal Križan.
Kováčska vyhňa je na hrade fungovala takmer každý deň. Zaujímavou súčasťou tradičnej vyhne sú kováčske mechy „Sú v pôvodnom stave, z roku 1924. Dali sme ich zrekonštruovať, mali poháňať našu vyhňu. Pri práci s mechmi sa však človek strašne narobí a hlavne je všade okolo veľa dymu. Ja som na tom robil, ale po pol hodine som kašlal. Tak sme ju nahradili vyhňou na elektromotor. Mechy tu však samozrejme zostali a na rok budú fungovať aj tie," dodáva Križan.
