Ešte nedávno viedla v prieskumoch armáda a na poslednom mieste sa umiestnil kto iný ako parlament. Pokiaľ poslednú pozíciu parlament dlhodobo suverénne obhajuje, na prvých miestach sa poradie poriadne zamiešalo. Inštitúciou, ktorá sa dostala na prvé miesto, je Hasičský a záchranný zbor SR. Vôbec ma takáto voľba občanov neprekvapila. Mám zhodný názor. Hasiči sú jedinou čiastočne ozbrojenou zložkou, ktorí nevykonávajú žiadne represie, ale vždy nezištne pomáhajú. Či už ide o požiare alebo v poslednej dobe obľúbené povodne. Prepadli sa aj ozbrojené sily, ktoré si donedávna hovorili Armáda SR. Tiež sa nečudujem.
V dobe, keď každá druhá rodina obracia tri razy každé euro, sa opäť zvyšovali výsluhové dôchodky. Ako keby bývalý dôstojník mal na starobu tri žalúdky a bývalá upratovačka iba polovicu žalúdka. Takže prepad dôvery je viac ako pochopiteľný. Spadla aj polícia. Tiež sa nečudujem. Neschopnosť povedať pravdu o prípade Malinovej je do neba volajúca. Posledným klincom je pokuta policajtke, ktorá si voči vyhlásenému hulvátovi plnila svoje povinnosti v parlamentnej garáži. S dôverou sa nepochopiteľne zahráva aj Veľký Brat. Najprv tvrdil, že o predaji emisií nič nevie, potom žiadal dôkazy a keď ich dostal, prehlásil záležitosť za uzavretú. S dôkazmi je to už akýsi evergreen.
Najnovšie Veľký Brat prehlásil, že jeho kámoš z koalície sa v politike určite „nabalil", ale že by mal niekto predložiť dôkazy. Chytil sa tým do vlastného klepca. Buď dôkazy niekto predloží a národný buditeľ poputuje z funkcie alebo dôkazy nebudú, čo zaváňa trestným činom a bude nutné ospravedlniť sa. Je aj tretia, dobre známa „slovenská" cesta. Dôkazy budú, ospravedlnenie nebude, nič sa nestane a záležitosť bude označená za defi nitívne uzavretú. Tak veru. Bude národniar sýty a priemér celý.
Dôvera sa veľmi ľahko stráca a veľmi ťažko znova získava. Na získavanie opätovnej dôvery používa naša verchuška osvedčený spôsob. Treba znova nasľubovať čo najviac. Pokiaľ možno rôzne nové sociálne, stavebné a vzdelávacie projekty, lebo na tie staré (diaľnica do roku 2010, širokorozchodná, atď.) už nikto neskočí. Prisľúbiť sa dá aj zvýšenia platu pedagógom. Samozrejme, až od budúceho roka s účinnosťou tesne pred voľbami. Ak sa vláda náhodou zmení - tak potom ja nič, ja muzikant, nech sľub plní nová vláda. Je to to isté, ako keby slovenský krčmár sľúbil štamgastom, že po jeho odchode do dôchodku bude stáť borovička polovicu. A ak nie, treba si to vybaviť s novým krčmárom.
Dôveryhodné výroky patria u našich papalášov k prejavom genetickej výbavy. Niektorý vraj zarobil na obrovskú vilu tým, že neustále vyhrával v športke šesťciferné čiastky. Iný zase na zámoček pri Martine získal peniaze tým, že nezištne radil pri fi nančných operáciách Devín banke. Zámoček je, Devín banka nie je. Dôveru vzbudzuje aj výrok: „Kúpil som havarované lietadlo a týmito rukami som ho opravil." Mohol by byť publikovaný nejaký dôveryhodný adresár fi riem, ktoré za facku požičiavajú Mercedesy McLaren, prípadne ojazdené Bentley.
Dôveryhodne znejú aj odpovede politických nominantov strategických podnikov na otázku: „Aká bola vaša koncoročná odmena?" Odpovedali unisono: „Ja skutočne neviem". Akoby ich jedna mater mala, v klamstvách kúpavala. Riaditeľ pošty ešte stačil čosi zacitovať, že podľa neho je jeho odmena adekvátna vykonanej práci. Aj ministerstvo spravodlivosti sa blyslo dôveryhodným vysvetlením odmien. Vraj na ministerstve sa často svieti aj celú noc. Vysvetlenia môžu byť dve. Buď sa niečo oslavuje, alebo niekto zabudol zhasnúť.
Čerešničkou na torte je vyhlásenie, že nočné svietenie môže potvrdiť vrátnik na ministerstve. Ja som nedávno konečne našiel objekt mojej dôvery. Buditeľ, ktorý zjavne „požil", vytrepal do sveta, že v politike ide len a len o peniaze a že okrem neho si nakradli úplne všetci. To mu naozaj dôverujem.