TR. TEPLÁ/ TR. TEPLICE. Výstavba Trenčianskej elektrickej železnice, ktorá spája Trenčiansku Teplú s kúpeľným mestečkom Trenčianske Tepliceje, je úzko spojená s rozvojom kúpeľníctva v Trenčianskych Tepliciach. Podľa referentky pre cestovný ruch a marketing Mestského úradu v Trenčianskych Tepliciach Silvie Havelkovej do 18. storočia putovali ľudia za liečivou vodou v údolí Tepličky väčšinou pešo alebo na sedliackych vozoch. Cesta bola nepohodlná a so sebou bolo treba brať jedlo a tekutiny. Situácia sa zmenila roku 1839, keď vybudovali v Trenčíne poštový úrad a zaviedli sa pravidelné poštové spoje poštové omnibusy. O tri roky neskôr bola pošta vybudovaná i v Trenčianskych Tepliciach a poštové dopravníky Mallenwageny" prepravovali hostí až z Uherského Hradišťa. Po vybudovaní železnice až do Istebníka sa žlté poštové dostavníky úplne vytratili. Posledný, ťahaný troma koňmi, priviezol cestujúcich do Trenčianskych Teplíc v roku 1881.
Elektrická železnica začala premávať v roku 1909
"V roku 1883 bol dobudovaný železničný úsek Bratislava Žilina. Z Trenčianskej Teplej sa návštevníci kúpeľov prevážali omnibusmi s nápismi Riaditeľstvo kúpeľov Trenčianske Teplice a fiakrami. Platilo sa 40 grajciarov za osobu. Ifigénia D'Harcourt, ktorej Trenčianske Teplice vtedy patrili, sa však rozhodla podieľať aj na zmodernizovaní prepravy z Trenčianskej Teplej. Samotná výstavba je však spojená s menom trenčianskeho podnikateľa Ödöna Bleuera. Na výstavbe železnice sa začalo pracovať už v roku 1886, ale otvorenia prevádzky na elektrifikovanej trati sa Trenčianske Teplice dočkali až 27. júla 1909," približuje historické fakty Havelková.
Ako sa uvádza na internetovej stránke Železníc Slovenskej republiky, trať bola elektrifikovaná, striedavý prúd s napätím 5000 V dodávala do meniarne v Trenčianskej Teplej parná elektráreň v Trenčianskych Tepliciach. Vozidlá pre železnicu dodala vagónka v Györi, elektrickú výzbroj akciová spoločnosť Únió Budapešť. K trom motorovým vozňom dodali dva prívesné osobné vozne tvarovo i rozmerovo zhodné, označené číslami 14 a 15. Motorové vozne mali oddiel 1. a 3. triedy, prívesné iba oddiel 3. triedy a poštový oddiel. Pre dopravu nákladov pribudli dva kryté a jeden otvorený nákladný vozeň. Všetky vozne boli dvojosové.
V zastavaných miestach kúpeľov stavitelia železnice plne využili možnosti dané klasickým rakúsko-uhorským rozchodom 760 mm a jej trasu viedli v oblúkoch o polomeroch iba 40-50 m. Na trati s jediným železobetónovým mostom dlhým 14 m a 16 priepustmi bola jedna stanica, dve zastávky, strážne stanovište a 44 úrovňových priecestí bez závor. Výstavba 5,9 km dlhej železnice stála 667.000 rakúsko-uhorských korún.
Železničku ohrozoval už rozvoj automobilizmu
"S rozvojom automobilizmu sa už pred druhou svetovou vojnou začali objavovať prvé úvahy o zrušení železničky. Prevádzka železničky je stratový podnik a úvahy o jej zrušení sa objavujú vo viac či menej pravidelných vlnách," povedal predseda dopravnej sekcie Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti Milan Klubal.
I keď v priebehu storočia mnohokrát odolávala tlakom na jej zrušenie, prevádzka vydržala až do 7. marca 2000, kedy sa pre neefektívnosť zastavila. Napokon sa našli prostriedky na jej znovuzrodenie. Keďže v roku 2006 sa proti opätovným snahám o zrušenie postavila nielen odborná verejnosť, ale aj mesto Trenčianske Teplice a železniční nadšenci, dožila sa osláv storočnice.
