Hedlajnerom prvého večera jazzového festivalu bol bývalý futbalista

Cez víkend sa na Zelenej vode konal druhý ročník jazzového festivalu. Je zatiaľ jediným na otvorenej scéne na Slovensku. Prišla slovenská jazzová elita v plnej paráde. Prináša prehľad prvého dňa, kedy spomínali aj na kráľa popu Michaela Jacksona.

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Na festivale účinkovali Miloš Suchomel a jeho kvartet - Tomáš Gajlík klavír, Štefan Bartuš kontrabas, Peter Solárik bicie - to je výkvet novej vlny slovenskej moderny. Veľmi pôsobivé Suchomelove kompozície na úvod v perfektnom prednese - iba pianino nestíhalo pod náporom Gajlíkových desaťprstých voisingov.

Príchod usmiatej dámy a charizmatickej osobnosti speváčky amerického pôvodu Gail Anderson znamenal spočiatku akoby deltu, krotiacu rozihranú rieku, ale zdanlivo pokojný tok sa nakoniec zlial do mohutného vodopádu. Symbióza s kapelou bola znateľná hneď po prvých taktoch a umocnila ju skutočnosť, že Suchomelove kompozície otextovala sama sólistka. Jednu z nich venovali pamiatke Michaela Jacksona. Milo spomenul aj Doda Šošoku. Úvod festivalu a Kvarteto Miloša Suchomela a Gail Anderson začalo farbiť hladinu Zelenej vody na modro.

Jonathan Crossley priviedol medzikontinentálnu formáciu. Na české saxofóny zahrali Ondřej Čtveráček a Libor Polívka, na elbasu spoluautor projektu Lukáš Kytnar z Prahy. Pri prezentácii svojich rytmických pavučín a zložitých kompozícií sa spoľahol na krajanskú spoluprácu s Lloydom Martinom z Johanesburgu,. Pravdivo odvedený funk bol aj dramaturgicky vhodným ťahákom pre poslucháčov.

Hedlajnerom večera bol bývalý futbalista, teraz však husľový virtuóz Zipflo Weinrich. So svojim kvartetom naplnil priestor zmesou strhujúceho swingu, virtuóznej hry, odľahčeného stavu „byť nad vecou", až po zmysel pre komplexnosť hudobného prejavu.

Úžasne podané jazzové štandardy v brilantných sólach majstrov - pán profesor klavírovej hry Fritz Pauer, steady kráčajúci bas Milana Nikoliča, a iskrivé bubenícke sóla Maria Gonziho vyvolali nadšenie publika. Známa ľudová čardášová melódia bola ako prídavok. V nečakanej úprave, cez čardášový úvod, do etnojazzu a v pekelnom swingovom tempe zvládnutý záver ľudového motívu skončil v neutíchajúcich ováciách citlivého a vnímajúceho publika.

Peter Lipa a festivalová formácia Band, ako ju sám Peter Lipa nazval, nehrá spolu v poslednej dobe často. Viacero projektov viaže kapelu na rôznych pódiách a štúdiách. Kapela hrala spoľahlivo, „stále mladý" Peter profícky, Michal Žáček virtuózne s prvkami jógy.... „Jazz v krásnej prírodnej scenérii, som tu po prvý raz. Máte to tu skvelé. Klub pod holým nebom! Tie lampičky na stoloch to je nádherný pohľad! V Bratislave máme toho roku 35. ročník jazzových dní a vám prajem, aby aj na Zelenej vode vydržal 35 rokov. Prídem na oslavu výročia vášho festivalu."

Dorota Bárová a Vertigo presne zapadla do polnočnej atmosféry nežne osvieženej pár kvapkami dažďa. Ona sama pôsobí vždy ako ranná rosa a ak toto bol dramaturgický zámer, tak potom sa organizátori spolčili s vyššou mocou... Vertigo je náramne dobrá kapela vo svojich premyslených a precítených kompozíciách v perfektnej interpretácii. Dorota dáva celej muzike v jej speve a hre charakteristický sférický obal. Po takejto hudbe sa nedá ináč len, okúzlene snívať. Hoci aj s otvorenými očami.