Toť som na chodníku nechtiac zastúpil akéhosi pišišvora. Mal neznámy počet nôh, sosákov a kroviek a ktovie do ktorej čeľade pišivorov vlastne patril. Veď ani on sám asi nevedel kam ho múdry Homo sapiens vo svojich encyklopédiách zaradil. Dosť na tom - prskol mi pod topánkou a svet mal o jednu dušu menej. Zamrzelo ma, veď tá smrť živočícha božieho bola úplne zbytočná. Stačilo byť trochu pozorný.
Doma som si v entomologickej múdrej knihe nalistoval podľa obrázkov čo to bolo za tvora. A ihneď som ho spoznal. Taká kniha, to vám je obrovská výhoda. Ihneď viete s kým máte dočinenia. Aj s hubami. Idem po lese a zrazu muchotrávka hľuznatá, biela či citrónová. Ihneď viem. že s týmito lesnými dámami sa nenačim osobne bližšie zaplietať. O všetkom jedovatom, nebezpečnom, škodlivom a zlom existuje akási literatúra. Len o blbcoch žiadna. Priemerný blbec má dve oči, dve nohy zvyčajne až po zem, dve nosné dierky a dve uši. Ničím sa nelíši od neblbca. A v tom je nepopísateľná zákernosť. Spoznáte ho až na základe osobného jednania, ale to už býva zvyčajne neskoro.
Spoľahlivou známkou blbosti je, že vie všetko. Ak ste náhodou atómový fyzik, on je lepší atómový fyzik. Ak sa náhodou venujete vojenským dejinám poučí vás, že nemecký bombardér Heinkel HE 111 zhodil vodíkovú bombu na Tokio. Ak skromne poznamenáte, že predsa len o tom niečo, viete nasleduje krik a hádka. Vysvetľovanie nemá význam. Tí najväčší trkvasi začnú klásť na stôl stoeurovky s tým, že sa oni stavia. Normálny človek na takúto stávku nepristúpi, hoci by vyhral.
Raz ma jeden neomylný hlupák rozčúlil natoľko, že som na stávku pristúpil. Obaja sme zložili do rúk tretieho zúčastneného po päťsto korún a ja som sa odobral do neďalekej knižnice pre dve encyklopédie. Z nich jasne vyplynulo, kto má pravdu. S kľudným svedomím som zinkasoval tisícku a odišiel. Týždeň za mnou chodil s prosíkom aby som mu peniaze vrátil, lebo ich spotrebu nevie odôvodniť manželke. Nedal som.
Prvé mravné poučenie z tohto fejtónu znie. Neustupujte hlupákom. Oni sa nato spoliehajú. Ak narazia, nevedia „kam z konopí". Človek, ktorého identitu pochopiteľne nevyzradím, sa odvtedy s nikým nestavuje. Najväčší pozor si treba dávať na trkvasov, ktorí zákerne mlčia. Ten hovoriaci sa sám ukecá, s mlčacím bývajú problémy. Nechajte ho teda hovoriť a mlčte. Iróniou osudu je ak bude mlčať aj on, môže si myslieť to isté o vás, čo vy o ňom.
Riešením by bola nejaká kniha, ktorá by zobrazovala a popisovala najnebezpečnejších trkvasov. Niečo ako vreckový atlas húb. Vreckový je preto aby ste si ho mohli vziať do lesa do vrecka. Nepôjdete predsa do lesa s Encyclopediou Britanica alebo Ottovým náučným slovníkom!? Preto by aj vreckový atlas trkvasom mal mať čo najmenší. Aby vám na stretnutí v televíznej smotánke príliš nevydúval sako.
V prvej časti by bol všeobecný popis trkvasov, v druhej časti už konkrétne mená s fotografiami a návykmi. Tak ako je pri hubách uvedené: „Po dostatočnej tepelnej úprave jedlá", bolo pri trkvasoch uvedené napríklad: „Po dostatočnej alkoholickej úprave spoločensky nepoužiteľný". Myslím si, že atlas by sa výborne predával. Naviac by mal zaručený mnohoročný odbyt lebo trkvasov neustále pribúda a generujú sa celkom nové, dosiaľ nepoznané druhy.
Vydanie takéhoto atlasu bude spoločensky veľmi užitočným činom. Stačí nájsť silného sponzora. Najlepšie nejakého trkvasa, ktorý ani nebude vedieť, čofinancuje.
