Vyplazené jazyky bojovníkov, kmeňové tetovanie po celom tele, domorodé odevy. Za kultami opradenými Maorami už nemusíte cestovať tisíce kilometrov na Nový Zéland. Žijú v Modrovej, kde má vyrást originálna dedina, prvá mimo územia ostrova.
MODROVÁ. V prítomnosti klokanov, bizónov, emu, lamy, krokodíla či tiav sa vás Whanganuovia zmocnia v tesnej blízkosti obce Modrová. Ich teritórium označuje kmeňová zástava. Dopravné značky s nápisom Nový Zéland a Pozor klokany vás upozornia na skutočnosť, že sa nachádzate v krajine prapôvodných obyvateľov tohto ostrova.
Nový Zéland sa rozhodol premiestniť na Slovensko
Zoofarma Nový Zéland s množstvom exotických zvierat bola iba začiatkom. Jej vlastník Miloš Minár lieta na ďaleký ostrov už dvadsať rokov. Pôvodne chcel v týchto končinách bývať. Napokon preniesol pôvodnú exotickú kultúru do našich končín.
„Chcem našincom priblížiť spôsob života prapôvodných obyvateľov. Zdalo sa mi to zaujímavejšie, ako sem pritiahnuť tradičnú farmársku britskú rodinu s kovbojskými prvkami," vysvetľuje Minár. Sedem bojovníčok a rovnaký počet bojovníkov sa medzi sebou pred príchodom nepoznalo. Najmladší Hemi má dvadsať a najstaršie dievča tridsaťosem rokov.
„Pochádzajú od rieky Whanganui z kmeňa Iwi. Je to najrýdzejší domorodý kmeň. Vybrali sa sami a svoj predvoj pomenovali Te Ranga Tumua- priekopníci. Pôsobiť tu budú do 1. novembra," informoval šéf zoofarmy. Dvaja z nich, Tarake Mareikura a Riwaru Tihema, si zahrali aj v hviezdami obsadenom holywoodskom filme River Queen s maorskou tematikou.
Vybrali najzaujímavejšie kultúry zo všetkých kmeňov
Maorské kmene pred príchodom na Slovensko podstúpili „kasting". O možnosti šíriť vlastnú kultúru v našej vlasti informovalo tieto kmene Ministerstvo pre maorské záležitosti. „Samozrejme, Slovensko im veľa nehovorilo. Oni sú zvyknutí skôr na USA, Veľkú Britániu, či Francúzsko. Museli sme veľa vysvetľovať. Zaujalo ich aj naše platenie eurami, vybudované diaľnice a fakt, že v blízkosti sa nachádza Viedeň," usmial sa Minár.
Pozdĺž rieky Whanganui sa zoznámil so všetkými kmeňmi od mesta Auckland až po Wellington. Jednotlivé kmene pripravili ukážkový program, predstavili svoje jedlo i spôsob pohostenia. „Prvý mesiac sme na pláži v Aucklande čakali vôbec na to, či s nami budú ochotní spolupracovať.
Potom nasledovali oficiálne rokovania a okružná cesta. S každým kmeňom sme strávili niekoľko hodín a prešli stovky kilometrov. Chceli sme vybrať skutočne to najzaujímavejšie," vysvetlil spôsob výberu dnešnej štrnástky Maorov Minár.
Páčia sa im slovenské dievčatá, chutí im pivo a slivovica
Maorov, ktorých od domoviny delí takmer dvadsaťštyrihodinová cesta lietadlom, prekvapili úmorné júlové horúčavy. „Takto horúco nemáme ani na Novom Zélande," tvrdil Hemi Gray (20). Veľmi sa mu zapáčil životný štýl na Slovensku a prijemní srdeční ľudia.
„A máte krásne dievčatá, skvelé pivo a zachutila nám slivovica," doplnil s úsmevom kmeňový spolubojovník Nevaar Mareikura (27). Toho do našich končín prilákala možnosť porovnať slovenskú a maorskú kultúru. Pred príchodom na Slovensko nevedeli o našej krajine takmer nič.
„Spomíname si iba na názov Československo," potvrdili mladí domorodci od rieky Whanganui. Radi chodia na výlety a poznávajú našu krajinu. Obdivujú slovenské hory, kúpali sa v Piešťanoch, navštívili Bojnice i Bratislavu. Na záver s úsmevom prízvukujú, čo je pre nich na Slovensku najzaujímavejšie. „Pekná baba," smejú sa. Luke Whanarere si veľmi pochvaľuje aj termálne kúpalisko Eva v Piešťanoch.
Dostali lúku a chcú na nej postaviť maorskú dedinu
Maorský predvoj v novembri odcestuje domov, krátko po ich odchode ich nahradia ďalší. Tí by na lúke za Modrovou mali vybudovať maorskú dedinu, ktorá bude prvá na svete mimo územia Nového Zélandu. „Dávame im lúku s plochou jeden a pol hektára približne sedemsto metrov od našej farmy. Na mieste, kde sa už dnes týči maorská vlajka, by mala vyrásť ich klasická dedina. Už tu vybudovali aj prvú pec na prípravu originálnych jedál," prezradil iniciátor týchto aktivít.
Stavať by sa malo začať v jeseni. Vybudovaná osada sa stane celosvetovou raritou a podľa Minára by táto skupina mala žiť na Slovensku už permanentne. Chcú tu aj študovať. „Po prieskumníkoch príde do Modrovej už celá kmeňová skladba. Náčelník, ženy, muži ale aj malé deti. Asi príde štyri alebo päť rodín," dodal Minár.
Maorská dedina býva budovaná ako pevnosť. Je obkolesená špicatými kolmi a v jej vnútri sa nachádza marae - miesto, kde sa schádzajú obyvatelia. V rámci tejto plochy sú vybudované budovy (whare). V tomto komplexe sú jedálne, miestnosti pre kultúru, či miesta, kde sa spí. V jednej miestnosti odpočíva aj tridsať ľudí, vrátane turistov.
Slovenská strava im chutí, naďalej však varia tradičné jedlá
Maorovia sú dobrí jedáci a pochutia si aj na slovenských jedlách. Milujú mäsitú stravu. „Stále si však varíme aj domorodé hangi zo štyroch druhov mäsa. Nájdete v ňom aj bravčovinu, jahňacinu, či kuracinu. V jedle nechýbajú špeciálne zemiaky - kumara a zelenina," prezrádzajú kulinársky námet Hemi a Nevaar. Niektorí už ochutnali aj halušky a tradičné buchty.
„Ničím nepohrdnú, sú to deti od prírody. Prekvapení boli z torty, ale sladké moc nemusia. Okrem mäsa, množstva zeleniny a ovocia stále jedia chlieb s maslom. Aj polievku zajedajú maslovým chlebom. Veď je to na nich aj vidno," smiala sa ich slovenská „mama" Bernardína Jedličková. V budúcnosti chcú v zoofarme otvoriť aj reštauráciu s maurskými jedlami pre všetkých návštevníkov. Odvážlivci si však už dnes môžu v tejto oblasti zalietať počas farmárskych letov na malej helikoptére a z vtáčej perspektívy obhliadnuť činnosť celej farmy i okolia. Najkratší let trvá štyri minúty. Najdlhšia trasa vedie nad hradmi Tematín, Beckov a Čachtice.
Dávni predchodcovia boli ľudožrúti, dnes predvádzajú bojové tance
Maorov môže návštevník zoofarmy stretnúť každý deň. Vyrábajú suveníry z dreva, pomáhajú pri chove zvierat, pripravujú jedlá v podzemných peciach. Do víru tanca vás strhnú v piatok a počas celého víkendu. „V piatich tanečných vystúpeniach predvádzajú každý týždeň aj bojový tanec haka. Týmto tancom a vyplazovaním jazykov v minulosti zastrašovali pred skutočným bojom svojho nepriateľa," hovorí majiteľ.
Potvrdzuje, že ich dávni predkovia boli ľudožrúti. Báli sa ich mnohí moreplavci. Nepriateľov zabili, zjedli a mysleli si, že získali ich silu. „Znepriateleným bojovníkom odrezávali hlavy. Haka to aj znázorňuje. Tancujú ju aj novozélandskí rugbisti pred svojimi zápasmi," pripomína Minár. Podľa jeho slov domorodci zjedli aj polovicu námorného mužstva, ktoré sa vylodilo so slávnym holandským moreplavcom Abelom Tasmanom na Novom Zélande v roku 1642.
Veľké boje neskôr prebiehali medzi domorodcami a Britmi, ktorí im vzali pôdu. „Bol tam podobný vzťah ako medzi Indiánmi a belochmi v Amerike. Dnes v parlamente bojujú o návrat svojej pôdy," dodáva na záver hostiteľ.
