Na Hrade Uhrovec týčiacom sa nad obcou Uhrovské Podhradie v okrese Bánovce nad Bebravou bola v stredoveku peňazokazecká dielňa. Potvrdili to doterajšie výskumy tejto pomerne dobre zachovanej zrúcaniny.
UHROVSKÉ PODHRADIE. Archeológovia a pamiatkari objavili na hrade mnoho suroviny na razenie mincí, ktoré boli menšie, ale aj z iných, nie drahých kovov. "Je predpoklad", tvrdí jeden z pamiatkarov a výskumníkov Martin Bona, "že s razením falošných mincí sa na hrade začalo v 15. storočí, ale najväčší rozmach peňazokazectva bol asi v polovici 16. storočia, keď bol pánom hradu Peter Sziládi, prezývaný Doktor."
Bol aj správcom financií, ale nezachovali sa doklady na akom veľkom území. "Nikde v análoch sa nespomína, že by bol za falšovanie odsúdený, v stredoveku sa peňazokazectvo trestalo smrťou. Zrejme dielňa zanikla po jeho smrti, keď hrad prešiel do rúk rodu Zayovcov," konštatoval Bona.
V tomto roku architektonický výskum spoločne so stavebným inžinierom Miroslavom Matejkom a vedúcim Nadácie pre záchranu kultúrneho dedičstva Petrom Horanským zamerali na hradnú románsku kaplnku. Patrí medzi najzachovalejšie, ale aj najstaršie na Slovensku.
V minulých rokoch zrekonštruovali jej sakrálnu časť, opravili a doplnili časť staticky narušenej klenby klasickou technológiou kameňov spájaných vápennou maltou. V tomto roku sa už zamerali na priestory nad ňou. Na prvom poschodí okrem iného objavili aj pomerne dobre zachované stredoveké záchody. Zreteľne je v nich rozoznať priestor na sedenie i to, akým spôsobom exkrementy vyvádzali za hradný múr. Sú tam aj výklenky, pravdepodobne na hygienické potreby.
Hrad Uhrovec patrí medzi najstaršie slovenské hrady. Vznikol v prvej polovici 13. storočia. Hrad striedal majiteľov, patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu i Stiborovi zo Stiboríc, majiteľovi beckovského panstva. V roku 1562 kráľ Ferdinand I. daroval hrad Františkovi Zayovi za verné služby. Zayovci sú smutne známi nepriateľským postojom k národnému obrodeniu Slovákov.
V 18. storočí hrad spustol, pretože Zayovci začali bývať v uhroveckom kaštieli. Vraj ho napokon vypálili slovenskí dobrovoľníci v roku 1848. Najlepšie je zachovaná kaplnka a neskororománska časť hradu.
