TRENČÍN. Robí na mňa dojem introvertného samotára. Mám podozrenie hraničiace s právnou istotou, (koniec citátu súčasného ministra spravodlivosti), že ide o toho istého komára. Nemám ho rád. Ani komára, ani ministra. Hoci neviem, ktorý ma viac irituje. Komára chápem.
Potrebuje naplniť svoje stravovacie potreby. Pichne do mňa, nacucá si čo treba a odletí na strop stravovať moju ulúpenú krvnú skupinu AB Rh pozitív. S neskrývanou radosťou mu k jeho stravovacím úmyslom pravidelne poskytujem ľavú časť môjho nahého pozadia nezištne orientovaného voči lune nebeskej. Lenže ten vagabund komársky, súc už nacucaný, sa zákerne vráti. A hoci som mu zo zadnice poskytol zadarmo potraviny na minimálne 24 hodín jeho stravovacích potrieb, ten chrapúň sa za chvíľu vracia znova. Už nechce cucať, lebo je evidentne prekŕmený, ale bzučí mi okolo uší. A mňa to bzúkanie budí.
Možno mi prichádza poďakovať za možnosť postravovania sa na mojej zadnej pologuli, ale ja o takú vďaku nestojím. Ale on len chodí a chodí. Teda presnejšie - lieta a lieta. Nuž a pritom výdatne pobzukuje. Keby si chcel zo mňa vycucať pol litra krvi, tak mu odpustím. Len nech ma nebudí tým bzukotom, ktorý nasleduje po naplnení jeho stravovacích potrieb!
Toť nedávno sme mali ešte exotickejšiu návštevu. Cez nočné otvorené okno k nám zablúdil malý netopier. Ten nebzúkal, on pre zmenu pišťal ako zmyslov zbavený. Do kompletného návštevného denníka, (či skôr nočníka), chýbali už len manželkou milované chrústy, ale tých sa tento rok akosi neurodilo. A tak sme sa museli uskromniť a vystačiť si pri nočných dobrodružstvách s komárom a zblúdilým netopierom. Netopiera som odchytil a nezištne vypustil pod slovenskú nebeskú klenbu.
Pri vypúšťaní som si všimol, že má na končatine akýsi malý kovový krúžok. A ihneď mi zaplo! Sleduje ho SISka prípadne priamo bývalá ŠtB. A možno bol u nás doma umiestniť odpočúvajúcu plošticu. Trocha ma poškriabal, ale proti besnote som očkovaný. Dá sa povedať, že očkovanie bolo pravdepodobne bezúspešné. Cez okno sa vrátil komár. Chrapúň jeden nepodarený! A začal zasa zákerne nočne bzúkať okolo mojich spanilých panenských uší.
V prítmí manželskej rozmnožovne som mu priateľsky clivo dohováral. Cucni si koľko chceš, pichni si koľko chceš, len preboha nebzúkaj! Asi tri hodiny bral moje pedagogicky motivované dohováranie vážne, ale o tretej nad ránom bolo zasa všetko po starom. Presne ako týždeň po rodičovskom združení. Týždeň sa seká dobrota a potom je všetko zasa po starom. A tak som sa rozhodol bzukoty riešiť drasticky. Nechal som ho ešte raz nacucať. A potom prásk ho vankúšom! Nuž čo už? Musím kúpiť nejaké malé balenie Primalexu lebo po mojom vražednom nájazde ostala červená stopa.
Rád spávam pri otvorenom okne, ale niektoré nočné lietajúce návštevy mi vážne prekážajú. Aké šťastie, že kravy a poslanci nevedia lietať a nevedia kedy mám otvorené okno. Komár dovenčil, tí ostatní našťastie tiež. Komár je mi sympatickejší ako volení zástupcovia ľudu. Hoci pracovnú náplň majú rovnakú. Cucajú a zbytočne bzúkajú.