TRENČÍN. Trenčín je posledným krajským mestom, ktorého centrálne námestie neprešlo zásadnou rekonštrukciou. Zmeniť by sa to malo budúci rok, kedy chce samospráva začať s renováciou Mierového námestia.
Námestie dostane podobu podľa štúdie brnianskeho ateliéru RAW, ktorú na konci minulého roka zo siedmich návrhov vybrala odborná komisia ako aj verejnosť prostredníctvom hlasovania na webe. Náklady na rekonštrukciu nie sú známe, no podľa vedenia mesta určite presiahnu 1,8 milióna eur.
Hlavná architekta mesta Adriana Mlynčeková povedala, že pri spracovaní dokumentácie spolupracujú s pamiatkármi. Víťazný návrh na základe ich požiadaviek pozmenia. „Ide o drobné zmeny, hlavne v okolí Morového stĺpa,“ uviedla. Pamiatkari požadovali rešpektovať vývojovú etapu z prelomu 19. a 20. storočia, z tohto obdobia je väčšina fasád. Architektka očakáva, že v septembri by mohlo byť vydané stavebné povolenie.
Námestie sa bude rekonštruovať postupne, rozkopávky budú podľa primátora Branislava Cellera závisieť od archeologických prieskumov a toho, čo sa pod námestím skrýva. Architekti Tomáš Rusín, Ivan Wahla a Petr Mutina sa rozhodli radikálne do námestia nezasahovať.
Na námestí tak ostane pôvodná štiepaná andezitová dlažba, mačacie hlavy len nanovo uložia. Trávu v strede námestia nahradí “srdce” v podobe eliptickej plochy z rezanej doskovej dlažby so svetlým odtieňom, kde sa môžu konať malé koncerty. Architekti navrhli vytvoriť aj fontánu Marca Aurelia ako pripomienku na rímsku minulosť mesta. Na námestí sa počíta aj s trhoviskom. Víťazný návrh favorizovali aj občania, ktorí hlasovali v ankete. Z takmer troch tisícok zúčastnených mu dalo hlas 1 300 ľudí. Na mesto sa niektorí obrátili s otázkou, prečo nemohli hlasovať za “nultý” variant. Vedenie mesta však tvrdí, že námestie rekonštrukciu potrebuje už len pre nevyhovujúcu infraštruktúru pod námestím.
Mierové námestie je spolu s domami na svahu pod hradom najstaršou časťou Trenčína. Takmer do konca 19. storočia bolo obohnané hradbami a s hradom tvorilo uzavretý komplex. Podľa historičky Trenčianskeho múzea Jany Karlíkovej sa pri archeologických výskumoch určite nájdu minimálne dve podzemné chodby. Jedna z nich mohla byť úniková z hradu, pričom sa začínala oproti Katovmu domu na Matúšovej ulici smerujúcej na hrad.
