raj veľké dobrodružstvo...
Kedysi som si dala záväzok uskutočniť osobných „sedem divov sveta": naučiť sa jazyk, ktorým skoro nik nerozpráva, upiecť chrumkavý domáci chlieb, vymodelovať na hrnčiarskom kruhu nádobu, tancovať flamenco, zvládnuť cviky ashtanga jógy, vypestovať svoju vlastnú sériu kvetináčových paradajok a zaviazať poriadny námornícky uzol.
Skoro všetky sa mi podarilo uskutočniť, aj keď chrumkavý chlieb sa zmenil na nechrumkavú tehlu... no a zostali mi na zozname dva: ešte som sa nerozhodla, ktorý prapodivný jazyk je ten pravý, a tiež mi chýba ku šťastiu trochu z tej zručnosti plavčíka, aj keď už som párkrát merala cestu do lokálneho jachtárskeho klubu. Pekné počasie a iné plány mi však skrížili cestu. More, napriek morskej chorobe, ktorá sa ma vždy na palube zmocní, je a bolo pre mňa odjakživa veľkým lákadlom.
Dnes sa akosi tá naša planéta zmenšila a je len ťažšie nájsť opustené miesta, kde ľudská noha zavíta iba z času na čas. Pociťuje to aj živočíšna ríša. Na východe Kanady v posledných rokoch prudko klesol rybolov, nielen vďaka početným reguláciám, ktoré federálna vláda dala do platnosti, ale, celkom prozaicky, nieto rýb. Vytrácajú sa potichu, jeden druh po druhom, olejové škvrny z tankerov, či zmenená teplota vody menia cyklus prírody a jej snahu o zachovanie rovnováhy.
Zátoka Fundy, rozprestierajúca sa medzi provinciami Nova Scotia a New Brunswick ukrýva aspoň niečo z podmorského raja, dokonca jedny z jeho najväčších kusov - veľryby. Teplá voda ich priláka spolu s tuleňmi. Práve tie sa stali ohniskom sváru medzi ochranármi a lovcami kvôli krutosti zabíjania týchto prekrásnych tvorov. Zástancovia komerčného lovu argumentujú tým, že vo svete je tuleňov 5.5 milióna, zatiaľ čo udržateľná populácia je stanovená na 4.1 milióna.
Kvóty na priemyselný lov sa v Kanade začali zadávať v sedemdesiatych rokoch. Európska únia chce napomôcť k úplnému zastaveniu lovu zákazom dovozu tulenieho mäsa a iných produktov a veľa ochranárov dúfa, že práve tento rok je pre lov posledným. Tulene v zátoke stále môžete stretnúť, ak vám výhľad nezakryje hustá hmla, buď roztopašné, alebo len tak, lenivo polihujúce a túliace sa k sebe na pobreží. A keď máte to šťastie, uvidíte aj veľrybý chrbát vyčnievajúci na pár sekúnd spod hladiny.
Záliv Fundy je rajom nielen pre turistu, ale aj pre rôzne vedecké tímy, ktoré tu robia nespočetné výskumy, sledujúc život a pohyb zvierat a ich správanie. V prístave malebného mestečka St. Andrews nájdete viacero spoločností, ktoré vám ponúknu vyhliadkovú plavbu za „hlasom" veľrýb. Avšak najlepšie urobíte, keď miesto väčšieho plavidla zvolíte menší motorový čln.
Pred plavbou dostanete aj kompletný samovznášací oblek pre prípad, že dôjde k nejakej nehode. Napriek tomu je cesta v člne úplne bezpečná, ak vás nenaľaká rýchla jazda cez morské vlny. Behom chvíľky ste na „stanovišti", mieste, kde sa veľryby najčastejšie vynárajú. Podľa sprievodcu sa ukážu pri každom výlete. Len treba trpezlivo čakať s vypnutým motorom.
Kameru a fotoaparát si radšej prichystajte do pohotovostného režimu, lebo veľryby vás prídu pozdraviť len na chvíľu. A možno nie vás, ale orla, ktorý striehne zo skaly. Spoločnosti v zálive ponúkajú plavby k veľrybám niekoľkokrát denne.
O AUTORKE
Pochádza z Nového Mesta nad Váhom ažije už vyše desať rokov v Kanade. Pre našich čitateľov pripravila sériu pútavých minicestopisov po tejto krajine na opačnom konci zemegule, ktorá bude 12.-28. februára 2010 hosťovať zimne olympijské hry. Kanada si tiež 1. júla pripomenula 142. výročie svojho vzniku. Po skončení seriálu pripravíme malý kvíz a zo správnych odpovedí vyžrebujeme čitateľov, ktorým Lenka venovala „kanadské" darčeky.
Autor: Lenka Krchnavá
