Po ročnom bilancovaní ju však učitelia v mnohých prípadoch s veľkým nadšením nehodnotia.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Slovenské školstvo sa do 1. septembra riadilo zákonom o sústave základných a stredných škôl z roku 1984. Cieľom novej školskej reformy malo byť zvýšenie kvality vzdelávania, zníženie „bifľovania" a prispôsobenie obsahu vzdelávania požiadavkám trhu práce.
Od septembra 2008 vzdelávajú školy žiakov podľa vlastných Školských vzdelávacích programov. Tie vytvorili učitelia počas minuloročných letných prázdnin na základe štátom určeného Štátneho vzdelávacieho programu.
Reforma zvýšila variabilitu, ale aj nespokojnosť
Každá škola sa riadi vlastnými učebnými plánmi a osnovami a predmety sú dotované rôznymi počtami hodín. To však vyvoláva nevôľu vyučujúcich, ktorým v predmetoch ubudli hodiny.
„Na úkor cudzích jazykov máme menej hodín prírodopisu i zemepisu. Namiesto dvoch som mala iba jednu hodinu zemepisu za týždeň. Takmer som učivo nestihla prebrať. Všetci žiaci sa teraz učia dva cudzie jazyky, ktorým pridali hodiny. Pritom mnohí očividne dva cudzie jazyky nezvládnu," tvrdí učiteľka (40) z Nového Mesta nad Váhom.
Podľa jej slov, pre žiakov, ktorí prepadajú, nemá zmysel výučba angličtiny a nemčiny súčasne. „Jeden z týchto jazykov by sa mohol nahradiť ruštinou. Tú by slabí žiaci zvládli skôr," dodala. Rozpaky medzi učiteľmi prvých tried vyvolala skutočnosť, že prváci sa od príchodu do školy učia výpočtovú techniku.
„K takémuto kroku by malo prísť až vtedy, keď sa školáci naučia poriadne písať a čítať. Miesto toho by mali mať radšej tri hodiny telesnej výchovy, ako boli zvyknutí," bol názor z učiteľov prvého stupňa.
Nemajú poriadne učebnice
Učitelia sú nespokojní a poukazujú na absenciu učebníc súvisiacich s novou školskou reformou. „Sľuby sa nedodržali a učebnice matematiky k novému vzdelávaciemu programu vlastne neexistujú. A tie, čo napokon prišli, vôbec nesúviseli s učebnými osnovami. Bola to odpísaná predchádzajúca knižka, z ktorej vyhádzali iba niektoré kapitoly. Musela som si sama rozmnožovať príklady," hnevala sa novomestská matematikárka.
Podobne na tom boli aj učitelia zemepisu. Od novembra si pomáhali iba pracovnými zošitmi, ktoré však neboli výsledkom práce ministerstva školstva. „Dodnes oficiálne učebnice zemepisu pre piaty ročník nemáme. A to by sme už mali mať po prázdninách pripravené učebnice pre šiesty ročník," kritizovala stav s učebnicami zemepisárka.
Učiteľka prvákov poukázala na zbytočnú likvidáciu takmer nových kníh. „Vyhadzujeme dvojročné učebnice, ktoré už nesúvisia so školskou reformou. Je mi to ľúto. Je to všetko tvrdý biznis a je to iba o peniazoch," povedala.
Ministerstvo školstva chce učebnice zabezpečiť
Situácia sa dramatizuje aj s blížiacim sa novým školským rokom. Nové učebnice by už mali mať aj druháci a šiestaci na všetkých základných školách. Učitelia po tohtoročných skúsenostiach tomu neveria. „Edičná činnosť je zameraná na učebnice, ktoré sú úplne nové. Nechceme vydávať reedície starších kníh. Pevne verím, že sa to postupne zvládne. Učebnice podliehajú výberovému konaniu," tvrdil František Schlosser, pracovník ministerstva.
Podľa jeho slov, napriek pôvodným rozpakom, učitelia prijali reformu za svoju. Veľa vecí museli pripraviť sami, a preto vzdelávanie považujú za svoj program. „Dôraz na základných školách je kladený na jazyky a počítačové zručnosti. Prijali to rodičia, učitelia aj žiaci. Ukáže sa to až neskôr, keď žiaci ocenia svoju počítačovú gramotnosť v aplikáciách v rôznych technických a prírodovedných predmetoch," dodal Schlosser.
Školská reforma bola šitá horúcou ihlou
Rýchly príchod školskej reformy potvrdil aj riaditeľ Základnej školy na Ul. kpt Nálepku Vladimír Kollár. „Problém nie je knihy iba vytlačiť či distribuovať. Zásadnou vecou je mať rukopisy od autorov. Pripraviť učebnicu nie je jednoduché. Všetky reformy sa u nás robia veľmi rýchlo. Ľudia sa s nimi nezžijú a možno aj preto sú odmietané," povedal.
Pozitívum reformy vidí v školských vzdelávacích programoch, v ktorých sa môže realizovať špecializácia školy. Legálne sa môžu posilniť cudzie jazyky a výpočtová technika. „V tomto som to uvítal. Ak však dáme hodiny na jazyky, zase chýbajú na fyzike alebo prírodopise. Neviem, či je dobré, keď začneme „kresať" niektoré predmety. Štátne vzdelávacie programy sú menej dotované, ako boli pôvodné. Nejako sa však začať musí," povedal Kollár.