Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Jozef Golonka začínal športovú kariéru ako tenista. Na dvorcoch zbieral loptičky za drobné, ktoré dostával. Neskôr sa stal tenisovým dorasteneckým majstrom Československa.
Dlho netrvalo a ambiciózny športovec Jožo prešiel k najrýchlejšej kolektívnej hre - hokeju. Vyrástol v Slovane Bratislava na veľkú hokejovú osobnosť. Hrával v Prahe, potom za Duklu Jihlava, obliekal dres v nemeckom SC Riessersee. Dlhoročnú hokejovú kariéru ukončil v meste pod Pustým hradom v bývalej Lokomotíve Bučina Zvolen v roku 1975.
Jozef Golonka navštívil nedávno Trenčín, kam prišiel z rehabilitačno liečebného pobytu v Bojniciach. Stále je v dobrej fyzickej kondícii, hoci sa priznal, že Už pravidelne nešportuje. „Ešte pred vyše jeden a pol rokom som hral tenis. Stále sa však hýbem, veľa chodím, bicyklujem a kondične mi pomohla aj účasť v televíznej tanečnej šou."
Rebel s číslom deväť
Takto sa volá ak kniha slovenskej hokejovej legendy. Jozef Golonka patrí medzi významné postavy nielen československého hokeja, ale športu celkovo. Zo svetových šampionátov má šesť medailí a z troch štartov na zimných olympiádach má jednu striebornú (1968) a jednu bronzovú (1964). Hokejovým majstrom sa stal s SC Riessersee a ako hokejový tréner doviedol nemecký Kolín k titulu. Golonka koučoval v sezóne 1996/97 slovenskej hokejovej reprezentácii, s ktorou na svetovom šampionáte vo Fínsku skončili na deviatom mieste. Je členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie a Siene slávy slovenského zväzu ľadového hokeja.
Ako poznamenal, súčasný slovenský hokej ťaží z minulosti, z obdobia, kedy sa na Slovensku objavili hokejisti zvučných mien, Demitra, Gáborík, bratia Marián a Marcel Hossovci, Chára, Pálffy, Šatan, Handzuš. Tí sa drinou a tvrdou prípravou prepracovali do NHL a KHL. Podľa neho žiadny výnimočný talent, ktorý by bol draftovaný v americko - kanadskej NHL, sa za posledné dva - tri roky neobjavil. „Aj Dukla Trenčín má pozbieraných hráčov z celej republiky, ale v minulosti mladým hokejistom vedela ponúknuť hokejovú školu. Dnes sa o to snaží môj kamarát Fero Hossa so svojim asistentom Jozefom Daňom."
Budúcnosť trenčianskeho hokeja však vidí optimisticky. „Dukla Trenčín mala vždy veľmi vysoké ambície. Trénerský tandem Hossa - Daňo dokáže vytvoriť silný hokejový tím, ktorý bude medzi tromi najlepšími extraligovými klubmi Slovenska," zaprorokoval Golonka.
Mladí sa majú učiť od starších
Nepísaným zákonom v ľadovom hokeji je, že mladí hráči by sa mali učiť od kvalitných starších ligových hráčov. Avšak aj tých je podstatne menej, ako tomu bolo v minulosti. Každý hráč, ak sa dostane do skupiny silne motivovaných hráčov v pohode do nej zapadne - herne, fyzicky i mentálne. Podľa Golonku sú aj v národnom mužstve hráči, ktorým, sa nepáči disciplína. Hokejisti Kanady to však berú ako samozrejmosť. A sú to páni profesionáli. „Je predovšetkým o morálke," vyhlásil Golonka.
Nebýva pravidlom, že dobrý hráč môže byť dobrý tréner
„Ten, kto nemá žiadne medzinárodné skúsenosti, nemôže robiť trénera reprezentačného mužstva. To by malo platiť. Platí, že keď mám ihlu prvýkrát v ruke, môžem šiť oblek. Môžem, ale len v teoretickej rovine. Prakticky nie. Na trénerskom poste je to o tom istom a platí to stále," hovorí Golonka, ktorý nerád spomína na obdobie z pred trinástich rokov, keď spoločne s Vincentom Lukáčom sedeli spoločne na reprezentačnej hokejovej stoličke. „Vtedy zažili najväčšie sklamanie od bývalého vedenia hokejového zväzu „Najskôr chceli, aby sme omladili reprezentáciu. Urobili sme zmeny v kádri, postavili mladého vtedy 18-ročbého Mariána Hossu, bolo zle - nedobre.
Aj v obrane sme dali priestor mladým. Najskôr nám dávali dva roky, no na druhej strane chceli hneď výsledky. Diktovali, ktorí hráči majú hrať v reprezentácii. Chceli nám hovoriť, čo a ako máme robiť. Za našej éry sme vymenili pätnásť hráčov v reprezentácii. Po Fínsku nás média roztrhali na handry," povedal. V tej dobe mal veľa ponúk zo zahraničia, ale dnes tvrdí, že na svoju škodu, na ne nezareagoval. „Dokonca som prestal chodiť na hokej," s trpkosťou sumarizoval Golonka.
