Mestá využívajú na informovanie občanov o svojej činnosti aj vlastné médiá. Väčšina z miest v Trenčianskom kraji neplánuje v súvislosti so škrtaním výdavkov obmedziť financovanie mestských novín alebo televízií.
TRENČÍN. Niektoré mestá uvažujú zefektívniť prevádzku svojich médií. V Trenčianskych Tepliciach znížili kvalitu novinového papiera, v Myjave znížili periodicitu vydávania novín. V Trenčíne uvažujú nad podobnými krokmi.
INFO bude mesačníkom
Mesto Trenčín vydáva dvojtýždenník Info, ktorý má stabilne 16 strán, v náklade viac ako 23 tisíc kusov. „Tento rok chceme jeho periodicitu meniť, aj vzhľadom k možnej úspore rozpočtu, na mesačník. V súčasnosti hľadáme vhodný model a pripravujeme súťaž na tlač, aby sme našli čo najvýhodnejšie finančné podmienky," povedala Martina Dušová z kancelárie primátora. Noviny mesto distribuje do schránok obyvateľov. Náklady na noviny sú v rozpočte vyčlenené vo výške takmer štyridsaťtisíc eur ročne. Mesto má vlastného redaktora. Na základe zmluvy z roku 2000 platí mesto podľa presne definovaných podmienok výrobu relácii v TV Trenčín. Z rozpočtu mesta je na to vyčlenených viac ako 232 tisíc eur.
Novodubnické zvesti vychádza v náklade 4700 kusov
Mesačník má 12 strán a dostáva ich každá domácnosť. Ročne na ich vydávanie spolu s odmenami pre šéfredaktora a grafika mesto dáva takmer desaťtisíc eur. Šéfredaktorke Martine Kacinovej sa táto suma za informovanosť občanov mesta zdá nízka. „Rozpočet z dôvodu krízového režimu predbežne počíta s vydaním 11 čísel mesačníka na rok 2009. Nemôžeme však s definitívnou platnosťou vyhlásiť, že toto je jediné obmedzenie, ktoré sa dotkne vydávania novín," povedala Kacinová.
Novomestský spravodaj predávajú
V Novom Meste nad Váhom vydáva mesto mesačník s názvom Novomestský spravodajca v náklade 1200 kusov. Noviny majú 26 strán a predávajú sa za 49 centov. Mesto vyčlenilo z rozpočtu na ich vydávanie sedemnásťtisíc eur, mesačne platí redaktorovi 750 eur. Mestská televízia stojí daňových poplatníkov ročne 60 tisíc eur. Podľa Aleny Vaňkovej zo sekretariátu primátora mesta neplánujú tieto výdavky obmedziť.
Myjavské noviny boli do apríla mesačníkom
V súvislosti s úspornými opatreniami začali noviny vychádzať raz za dva mesiace. Mesto na ne vyčlenilo na tento rok 7600 eur. Noviny vychádzajú v náklade 900 kusov a predávajú sa za 16 centov. Na vysielanie Myjavskej televízie dáva mesto ročne 44 tisíc eur. „Aby sme ušetrili peniaze, máme pripravené aj zníženie počtu vysielaní živých diskusií s primátorom v mestskej televízii, či obmedzenie nákladov na propagačné materiály mesta," povedal Hrin.
Teplický spravodaj je dvojmesačník
V Trenčianskych Tepliciach vychádza Teplický spravodaj každé dva mesiace v náklade 2000 kusov. Má 4 strany a je zdarma. Jedno vydanie stojí mesto približne 350 eur. Primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty povedal, že v rámci protikrízových opatrení znížili rozpočet na tieto noviny. „Posledné vydanie novín bolo na menej kvalitnom papieri. Náklady išli dole približne o 30 percent," povedal Škultéty.
Bánovce nad Bebravou vydávajú dvojtýždenník
Bánovské noviny majú náklad šesťtisíc kusov. Sú zdarma a mesto na ne prispieva z rozpočtu sumou takmer 20 tisíc eur. V rozpočte na rok 2009 je vyčlenená tiež dotácia 204 143 eur na prevádzku Mestského kultúrneho strediska a z tejto čiastky je určitou sumou dotované aj Bánovské televízne vysielanie. Práve túto sumu plánujú skrátiť v rámci šetrenia o takmer päťtisíc eur a nahradiť ju plánujú zvýšením podnikateľských aktivít spoločnosti.
V Nemšovej zadarmo v Starej Turej za 19 centov
Mesto Nemšová vydáva štvrťročne noviny s názvom Nemšovský spravodajca. Vychádzajú v náklade 2300 kusov, majú priemerne 16 strán a sú zadarmo. Mestskú pokladnicu stoja ročne 2655 eur. Mestskú televíziu v Nemšovej nemajú.
V Starej Turej vydávajú mestské noviny raz mesačne v náklade 1500 kusov. Jeden výtlačok sa predáva 0,19 centov. Ročne tak mesto dáva na noviny 4481 eur a na vysielanie mestskej televízie viac ako 13 tisíc eur.
Dubnické noviny vychádzajú mesačne v náklade 8650 kusov. Sú zdarma a ročne stoja mesto viac ako 16 tisíc eur.
Každé médium má opodstatnenie
Ivan Godársky z občianskeho združenia Memo 98, ktoré sa zaoberá monitoringom médií, hovorí, že každé médium má svoje opodstatnenie. Mestské médiá podľa neho informujú občanov najmä o veciach, ktoré sa do celoplošných medií nedostanú. „Otázka je, aké je fungovanie konkrétneho média, aká je idea vlastníka. V prípade samosprávnych orgánov sme totiž často svedkami, že médiá fungujú ako tlačové oddelenie miestnych politických predstaviteľov," dodal Godársky.
Mestské médiá dávajú neúmerne veľký priestor primátorom
Mediálny analytik Andrej Školkay hovorí, že úroveň mestských médií často závisí od ich obľúbenosti u vedenia mesta, ktoré im schvaľuje financie na prevádzku. „Skoro každé médium, ktoré vlastní mesto, dáva neúmerný a nekritický priestor primátorom a mestským poslancom a len ťažko tak môže plniť spoločensko-politické funkcie žurnalistiky v liberálnej spoločnosti," hovorí Školkay.
Aký je váš názor na mestské média?
„Na webe samospráv sa takmer nikdy nedá nájsť napr. o čom ide rokovať zastupiteľstvo. Teraz nemyslím na program rokovania, či navrhnuté uznesenie, ale konkrétne materiály, štúdie, analýzy, z ktorých samospráva pri rozhodovaní vychádza, ktoré sú v elektronickej podobe a zavesiť ich na web je okamih práce navyše. Na druhej strane samosprávami vlastnené média zvyčajne o sebe deklarujú, že im ide o informovanosť občanov. Ak samospráva pred občanmi zatajuje informácie, nedá sa veriť, že médium ňou vlastnené bude tieto informácie prinášať."
Sú tieto médiá podľa Vás objektívne?
„Objektívne informovanie občanov má obrovský zmysel. Prax však ukazuje, že samosprávou vlastnené média nie sú najlepším riešením. Ak sa výnimočne v takom médiu objaví aj kritika samosprávy, tak takmer vždy ide o tému prebratú z celoslovenských médií, či tlačových agentúr, prípadne "partizánsku" robotu redaktora, ktorá sa už viackrát nezopakuje. Skúsenosť mi však hovorí, že to nie je tým, že by samosprávy neplytvali, či primátor nerobil chyby. Zatiaľ som nedržal v ruke samosprávou vlastnené médium, ktoré by dlhodobo poukazovalo na "diery" v práci primátora, či na plytvanie v samospráve, alebo by kritizovalo vysoké odmeny poslancov. Poznám pár samospráv, ktoré sa úprimne snažia o najlepšie využitie prostriedkov. Neprekvapuje ma, že práve tie nemajú vlastné noviny. Program miestnych osláv, informáciu o presťahovaní stavebného úradu totiž radi zverejnia iné miestne noviny, ktoré vlastní súkromník - a samosprávu to nestojí nič."
Aká je ich úroveň?
„Úroveň je veľmi rôzna. Od primitívnej hlásnej trúby starostu, ktorý potrebuje vykričať, že je najlepší a jeho protikandidát vo voľbách je niečo ako zločinec, po celkom kultivované médium, ktoré sa venuje kultúrnemu životu komunity a úzkostlivo sa vyhýba témam, ktoré by mohli "znepokojiť" občanov. Treba však povedať, že mnohokrát úroveň súkromne vlastnených médií pôsobiacich v menších regiónoch nie je výrazne vyššia."
