Článok pokračuje pod video reklamou
Na bezpečnosť detí a mladých ľudí v Starej Turej dohliadajú Nočné havrany. Situácia v uliciach sa podľa polície a rodičov ukľudnila.
STARÁ TURÁ. Na mladých ľudí dohliadajú už niekoľko rokov v noci hliadky dospelých dobrovoľníkov. Stará Turá tak ako jediné mesto na Slovensku zotrvalo v projekte Nočné havrany, ktorý vznikol v Nórsku. Podľa náčelníka mestskej polície Ľubomíra Máleka je to v Nórsku najúspešnejší kriminálno-prevenčný projekt a zúčastňuje sa na ňom až 380-tisíc ľudí.
S projektom začali v apríli 2005
„Stále beží, máme s tým dobré skúsenosti. Odvtedy sa zlepšila situáciu v meste," povedal Málek. V noci sú v meste ľudia, ktorým sa deti môžu zveriť. „Dospelý ľudia vo vestách pred nočnými podnikmi majú aj preventívny účinok. Pokiaľ boli havrany vonku, nezaznamenali sme ani jeden vandalský čin," hovorí Málek.
Sledujú situáciu v meste
Nočné havrany vyrážajú do ulíc v piatok alebo v sobotu v nočných hodinách, väčšinou medzi desiatou a jedenástou hodinou. „Vždy pred výjazdom prídu na políciu, dohodneme sa kam pôjdu a dostanú balíček prvej pomoci, keby bolo náhodou treba niekoho ošetriť," povedal Málek. Podľa náčelníka sú vždy sú viditeľne označení a nikdy nezasahujú do žiadnych bitiek, nechodia ani do barov a do podnikov. Ak sa niečo deje, zavolajú políciu.
Rodičia môžu priamo dohliadať na svoje deti, nemusia sa doma o ne báť. „Celý večer pozeráte z okna, čo robia vaše deti a bojíte sa, či sa im niečo nestane. Takto sa nemusíte pozerať, idete do ulíc a priamo ich vidíte. Zároveň môžete dávať pozor aj iné deti," vysvetľuje princíp projektu Málek. Rodičia podľa neho tiež zistia, ako ich deti trávia čas, aké nebezpečenstvá im hrozia a takto im môžu pomôcť.
Pomáhajú priamo v uliciach
O pomoc žiadajú havranov podľa Máleka aj niektoré deti, ktoré potrebujú pomoc, ale sa cítia ohrozené. „Dievča sa boji ísť sama z diskotéky, tak zavolá havranov a oni ju odprevadia domov," povedal náčelník polície.
Nočných havranov pozná aj 15-ročná Dominika. „Niekedy ich stretávame večer vonku. Myslím si, že je to dobré. Keby sa mi niečo stalo, tak mi pomôžu," povedala Dominika. Šesťnásťročný Jakub si naopak myslí, že kontrola rodičov nie je dobrá.
„Idem von preto, aby som bol s kamarátmi a zabavil sa. Nechcem, aby ma moji rodičia sledovali," hovorí Jakub.
Projekt motivoval podľa Máleka aj iné mestá. „Robili sme pre nich aj rôzne prednášky, nikde sa to však nechytilo tak ako u nás," hovorí. Problém je podľa neho v tom, ako mestá oslovujú rodičov. „Dajú oznam do novín, či televízie, že hľadajú rodičov do projektu a čakajú nával. Tak to ale nefunguje. Treba chodiť priamo za ľuďmi," vysvetľuje Málek. Na začiatku projektu chodili podľa neho do škôl, na rodičovské združenia a rodičom vysvetľovali, aký to má význam. „Veľa zo začínajúcich havranov boli naši známi. Tí potom pritiahli ďalších a počet sa nám rozrástol na 50 dobrovoľníkov," dodáva.
Deti vedia, že sa na nás môžu obrátiť
Zdenka Adamkovičová pôsobí v Nočných havranoch už od ich vzniku. Zapojila sa do projektu, pretože má sama dospievajúceho syna. Okrem toho trénuje basketbal, s mladými ľuďmi je teda v stálom kontakte. „Vedela som, že dievčatá chodievajú von. Takto som im mohla pomôcť, keby niečo potrebovali. A oni zasa vedeli, že sa môžu na nás obrátiť," povedala Adamkovičová.
Reakcie detí na hliadky sú podľa nej rôzne
„Väčšinou sa s nami rozprávajú. Zastavujú nás a pýtajú sa aj prečo to vlastne robíme. Boli už aj prípady, kedy sme volali policajtov k bitkám, či k ľudom, ktorí to prehnali s alkoholom," hovorí Adamkovičová.
Hlavný význam projektu je podľa nej v prevencii. „Odkedy hliadkujeme sa situácia v uliciach upokojila. Tí veľký výtržníci vedia že chodievame po meste, dávajú si preto väčší pozor," myslí si Adamkovičová. V zime a jar je podľa nej na uliciach väčší kľud, vtedy aj havrany chodia menej. „Hliadky strážia hlavne v lete. To sme vonku od jedenástej večer až do jednej ráno," dodáva.
