V Trenčíne stále bojujú stredovekí rytieri

Majú od 20 do 40 rokov a v bežnom živote si zarábajú aj ako nočný strážnik, historik umenia alebo murár. Počas letných mesiacov však na svoje civilné profesie zabúdajú a menia sa na stredovekých rytierov.

TRENČÍN. Členovia skupiny Normani už niekoľko rokov predvádzajú stredoveké rytierske turnaje na koňoch návštevníkom hradov v Trenčíne či vo Francúzsku. Od adrenalínovej zábavy ich neodradili ani zranenia, ktorým sa pri páde z koní ťažko vyhnúť.

"Turnaj Normani vznikol v roku 2002. Našou špecialitou je, že robíme rytierske turnaje na koňoch, čo je na Slovensku dosť ojedinelé. V takomto rozsahu sme jediní, ktorí sa tomu venujú," povedal šéf Normanov Dušan Tadlánek.

Počas predstavenia sa dvojice mužov v brneniach snažia za pomoci dlhých tyčí zraziť navzájom z koní. Diváci neraz zhíknu, lebo kone sa na pomerne malej ploche oproti sebe rútia aj 60-kilometrovou rýchlosťou. Rytieri tiež dokazujú svoju šikovnosť, keď sa počas jazdy snažia na palice nastoknúť čo najviac krúžkov, ktoré držia ich pomocníci - panoši.

"Vybrali sme si polovicu 14. storočia, čo nám vyhovuje kvôli tomu, že to bol vrchol tých stredovekých turnajov. Tiež kvôli kostýmom, lebo boli veľmi malebné. Každý rytier mal charakteristické prvky brnenia, každý mal trocha iný kostým. Nie je to také uniformné ako v 15. a 16. storočí, keď všetci boli zakutí v plechu od hlavy po päty," poznamenal Tadlánek.

Počas programu sa divákom predstaví šestica rytierov, na zemi im asistuje niekoľko panošov. V skupine nechýbajú ani ženy, z ktorých síce niektoré vedia jazdiť na koni, zväčša sa však starajú o hudbu alebo jedlo.

"Stredovek bol mužská záležitosť, čo sa týka agresie, a niektoré výkony sú dosť fyzicky náročné. Mať na sebe 15 kilogramov železa a na hlave trojkilovú helmu nie je maličkosť. Niektoré dievčatá to skúšali na tréningu, ale potom sa radšej poďakovali," vysvetlil Tadlánek.

Pri početných pádoch počas turnaja musia mať rytieri na sebe kvalitný výstroj. Základom je "prešivák" tlmiaci nárazy, na ktorom sú kovové krúžky. Nechýbajú plechové chrániče lakťov, kolien, holenných kostí a kovové helmy. Napriek tomu sa však členovia Normanov zraneniam nevyhli, liečiť si museli zlomeniny rúk, vyskočený stavec či potrhané kolenné väzy.

Eleganciu rytierom i ich koňom dodávajú farebné zdobené tkaniny, do ktorých sa tiež obliekajú. "Aristokracia bola elita národa, ich ego, ješitnosť boli veľmi vybičované. Každý pán sa honosil a snažil sa ukázať všetko, čo mal. Hovorilo sa, že na niektorých turnajoch mal na sebe kôň osem kilogramov zlata a drahokamov. My na vrchu zbrojí máme heraldické čabraky, lebo každý pán má svoj erb. Čabraky sú posledný výtvarný prvok, ktorý odlišuje rytierov od seba," dodal šéf Normanov.

Účastníci turnajov by mali mať dobrú kondičku a obratnosť. Zároveň musia dokonale zvládať svoje kone, ktoré patria medzi temperamentné zvieratá.